október 12, 2018 Články Nekomentované

Je piatkové septembrové poludnie a slnko pečie ako v auguste. Práve sme zaparkovali pri bufete s priliehavým názvom Na konci sveta. Čochvíľa po rozbitej zaprášenej ceste prichádza autobus a vyhrnie sa z neho 50 mladých usmievavých tvárí. Začína sa dobrovoľnícka akcia alebo netradičný teambuilding na území s piatym (najvyšším) stupňom ochrany: Topoľové hony v Biskupických luhoch pri Bratislave.

Ešte nevyslovené otázky sa dajú čítať z očí: „Čo TU ideme robiť?“ „Čože je tu tak vzácne, že nenápadne pôsobiace územie je tak vysoko chránené?“ Poďme ich vysloviť a zodpovedať.

Pár oboznamovacích viet na úvod zachytáva i pani redaktorka z Rádia Regina Západ. Predstavíme sa, kto sme, čo a prečo tu ideme robiť, aké unikátne druhy rastlín a živočíchov ešte obývajú tento kút. Prichádzajú prvé odpovede na otázky o bohatstve a súvislostiach, čo nám takáto biodiverzita vnáša do životov. Robí to nehlučne a nenápadne. Fakt, že nám chýba, zistíme a riešime častokrát až vtedy, keď nám chýba.

Pár zamestnancov Swiss Re priviedlo na akciu svoje ratolesti a dobre urobili. Veď príležitosť objavovať život v lese a na lúkach s 5. stupňom ochrany, kde je za bežných okolností zákaz vstupu, sa nenaskytne hocikedy. Primerane odborný, hravý i zážitkový sprievod im ponúka naša lektorka environmentálneho vzdelávania hneď v dvoch jazykoch – po slovensky i anglicky.

My dospelí si rozdelíme náradie, pokúsime sa podeliť do menších skupín a už sa vinie had tvorený šikovnými dobrovoľníkmi, čo odnášajú zo zarastajúcich lúk pichľavé hlohy, svíby či vtáčie zoby. Putujú do pripraveného kontajnera, ktorý nám pomohol zabezpečiť Miestny úrad v Podunajských Biskupiciach. Aby sa doňho vmestilo čo najviac biomasy, výzvu prijímajú dvaja švárni šuhaji z IT-oddelenia. Už aj sú v kontajneri a obratne udupávajú krivoľaké konáre.

Po chvíli sa rozvrčia dva krovinorezy/vyžínačky. Nájde sa aj pár smelých mladíkov i diev, čo sa neboja chytiť do ruky kosu a oprobovať pár ťahov. Terén pováľanej a polosuchej klzkej trávy je extrémne náročný na úvodnú lekciu z kosenia ručnou kosou, o to viac sa cení ich odhodlanie. Pozývame ich na kosecký zážitok do Slovenského raja, kde by sme budúci rok radi zorganizovali akciu na kosenie čarokrásnych lúk a prípravu sena.

„Čo je zlé na tom, že sa tu rozrastá les?“ „Aký efekt bude mať naša dnešná činnosť?“ Zatiaľ čo práca úspešne odbúda, počas krátkych prestávok úplne pochopiteľne prichádzajú aj otázky o zmysle našich aktivít. Bezpočet odborných výskumov, štúdií, názorov či diskusií, ktoré na túto tému boli, sú i budú, sa nedá obsiahnuť pár vetami, no trúfame si uspokojiť úprimný záujem i zvedavosť objasnením základných princípov.

Travinné porasty a obzvlášť tieto lúčky na Topoľových honoch sú nositeľmi výnimočne rozmanitého genofondu rastlinných a živočíšnych druhov. Udržiavať ich v dobrej kondícii pomáhajú aj pasúce sa zvieratá. Keďže na Topoľových honoch pastva už roky nefunguje, časom tieto lúky začali zarastať náletovými krovinami, stromami a bylinami. Keď sa pod husté listnaté kríky a stromy nedostáva slnko, fotosyntéza v zelených častiach rastlín, čo by rástli pod nimi, nemôže prebiehať. Rokmi sledujeme, ako sa z povrchu pôdy pod krami stráca bohatá zelená pokrývka, čiže lúka sa zmenšuje, ustupuje. Keď náletové dreviny odstránime, opäť sa zväčší plocha s prístupom slnečného svetla a spod zeme môžu vypučať aj tie semiačka vzácnych rastlín, ktoré roky čakali na vhodnú príležitosť. Za nimi prídu živočíchy, pre ktoré sú tieto rastliny potravou, príbytkom či nevyhnutným životným priestorom.

Naša dobrovoľnícka brigáda sa chýli ku koncu, ostáva obzvlášť dôležitý krok. Zvyšky biomasy – trávu, ulomené konáre, lístie – zhrabeme a odnesieme do kontajnera na biologické spracovanie. Ak by sme na takto pripravených lúkach nechali priveľa biomasy, vytvorí sa vrstvička humusu a niet lepšej pozvánky pre inváznu zlatobyľ či ambróziu, ktoré sa nebezpečne rozširujú v bezprostrednom susedstve. Ak by sa sem dostali, zahučali by do výšky jedného metra a svojou hustotou by nepustili k svetlu a rastu ostatné vzácne druhy rastlín.

Uvedomujeme si obrovskú zodpovednosť, ktorú týmto zásahom preberáme a lúčime sa s dobrovoľníkmi s prianím: „Ak vám tento kúsok prírodného bohatstva prirástol k srdcu, vráťte sa sem s nami opäť o rok. Obnovu vzácnych lúk prirovnávame k behu na dlhé trate. Odmenou je nádhera, ktorá sa sem každým rokom postupne bude navracať. Tešíme sa na vás.“

Za pomoc a podporu pri realizáciu tejto aktivity ďakujeme aj nadácii Swiss Re Foundation, kolegom zo Štátnej ochrany prírody a Lesov Slovenskej republiky.

Pokiaľ čítate tieto riadky a radi by ste podobný netradičný teambuilding spojený s užitočnou prácou v prírode dopriali aj svojim kolegom, či priateľom, kontaktujte nás na adrese adamova@daphne.sk.

 

 

Autori fotografií: Lucia Bučáková, Peter Gaal, Monika Chrenková, Jana Adamová

Written by Jana Adamova