Devínska Kobyla – zachránime klenot Bratislavy?

Tlačová správa

Stiahni v .PDF

Prírodnému bohatstvu Devínskej Kobyly hrozí zánik – ohrozujú ho šíriace sa cudzokrajné a dominantné dreviny a chýbajúce hospodárenie. Za posledných 50 rokov sme stratili takmer dve tretiny vzácnych a v Európe jedinečných stepí, mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov z lokality vymizli alebo pomaly vymierajú. Cieľom projektu DAPHNE IAE, BROZ a ŠOP SR je odstrániť náletové dreviny na lúkach v rezervácii a zachrániť unikátne stepné spoločenstvá na ploche 58 ha. Ide o doteraz najrozsiahlejší projekt obnovy stepných biotopov na Slovensku.

Devínska Kobyla je prírodným skvostom v celoeurópskom meradle a zároveň obľúbeným oddychovým miestom mnohých Bratislavčanov. Je jednou z najnavštevovanejších turistických lokalít mesta. Nádherné pestro zakvitnuté lúky sa však postupne menia na kriakovú húštinu. Posledné zvyšky stepí pred našimi očami pohlcujú kríky a stromy, z ktorých mnohé sú u nás nepôvodné a niektoré boli dokonca v rezervácii zámerne vysadené v 60-tych rokoch 20.storočia. Vzácne orchideje, poniklece, hlaváčiky či teplomilný hmyz nenachádzajú v tieni šíriacich sa kríkov miesto pre život a ich počty z roka na rok klesajú.

Rozmanitá príroda Devínskej Kobyly je výsledkom stáročí tradičného obhospodarovania. Pestré stepi za svoj nelesný charakter vďačia pastve, ktorá v území prebiehala intenzívne až do 60-tych rokov 20-storočia. Keď územie získalo legislatívnu ochranu, bola v ňom pastva zakázaná a otvorené stráne začali postupne zarastať.

 

Mimovládne organizácie Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie a Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) spolu so Štátnou ochranou prírody SR vypracovali projekt na záchranu Devínskej Kobyly. Projekt sa sústreďuje na obnovu stepí v území odstránením šíriacich sa drevín. „Pri odstraňovaní drevín sa prioritne sústreďujeme na nepôvodné druhy ako agát biely, jaseň mannový, borovica čierna, prípadne dreviny, ktoré svojím rastom príliš zatieňujú cenné stepné lokality – sú to napr. hloh a trnka“ hovorí Ján Šeffer, riaditeľ Inštitútu Daphne. „Zároveň v území ponecháme pôvodné neagresívne druhy ako dub plstnatý, čerešňa mahalebková a drieň obyčajný“, dodáva. Projekt je financovaný zo zdrojov EÚ a MŽP SR v rámci projektu LIFE+ Príroda „Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava“ a Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie (DBU) v rámci projektu “Ochrana druhov a biotopov v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla”.

Verejnosť bude o plánovaných manažmentových zásahoch na Devínskej Kobyle detailne informovaná prostredníctvom médií a série informačných dní, ktoré pripravil Inštitút Daphne – prvé sa uskutočnia priamo na lokalite Sandberg v dňoch 14. a 20. júna 2015.

V prípade ďalších informácií prosím, kontaktujte: Ján Šeffer, 0905 982 865, jansef [at] daphne [dot] sk

 

Doplnkové informácie:

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla

Devínska Kobyla je chránená národnou legislatívou v kategórii Národnej prírodnej rezervácie od roku 1964 a zahŕňa najvýznamnejšie teplomilné porasty. V roku 2004 bolo územie zahrnuté do siete Európsky významných území NATURA 2000. Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej vegetácie, flóry a fauny (najmä hmyzu); výskyt pieskomilnej kveteny a výskyt viacerých druhov  vstavačovitých rastlín (orchideí). Teplomilná vegetácia patrí k najohrozenejším trávnym porastom v celoeurópskom kontexte. Devínska Kobyla patrí v celoslovenskom, ale aj v európskom meradle k najvýznamnejším stepným a teplomilným lokalitám.