12.11.2018 – Vysádzali sme dlhoveké ovocné stromy

Monitoring a prikrmovanie sysľa pasienkového pri Kuchyni – Vývrat s dobrovoľníkmi 14.9.2018

Postrehy z dobrovoľníckej akcie počas víkendu 4.-5.8.2018 na muránskych lúkach „Biele vody“

Pár momentov z dobrovoľníckeho víkendu 30.6.-1.7.2018 na muránskych „ostrovoch biodiverzity


12.11.2018 – Vysádzali sme dlhoveké ovocné stromy

Postrehy, fotky a výsledky dobrovoľníckej akcie na výsadbu ovocných stromov nájdete tu.


Monitoring a prikrmovanie sysľa pasienkového pri Kuchyni – Vývrat s dobrovoľníkmi 14.9.2018

V lete 2017 sme monitorovali početnosť populácie sysľa na pasienku pri Kuchyni – Vývrat s dobrovoľníkmi z Tatrabanky. Na sklonku leta 2018 sme urobili monitoring na tomto území opäť, tentokrát nám pomohli šikovní dobrovoľníci z firmy Dell. Výsledky nás nesmierne tešia – syslia populácia sa za rok zdvojnásobila! Pozrime sa na to bližšie:

Tak presne takéhoto sysľa (fotka od Lukáša Grinaja z Muránskej planiny) sme v Kuchyni – Vývrat nevideli, ale veríme, že už budúce leto sa sysle osmelia aj na fotenie.

  • napočítali sme 274 nôr, čo je dosiaľ rekordný počet.
  • získali sme prehľad o aktuálnej veľkosti populácie – o počte jedincov, aj o celkovej ploche, na ktorej sú rozšírené.
  • prikŕmili sme sysle pred zimným spánkom, čo výrazne zvýši ich šance na prežitie zimy a tým sa následne zvýši počet samíc, ktoré budu mať mláďatá v roku 2019. Teda to má významný pozitívny vplyv na celu populáciu.
  • pozbierali sme vzorky trusu na analýzu potravných preferencií sysľa, aby sme vedeli pomôcť sysľom aj na iných lokalitách (napr. dosadením preferovaných druhov rastlín). Tieto informácie zároveň zvýšia úspešnosť zakladania nových kolónií, lebo pre nové kolónie budeme vyberať miesta, kde sa vyskytujú preferované druhy tráv vo veľkom množstve.
  • hospodárskym a aj divým zvieratám sme poskytli soľ, ktorá ich priláka na časť pasienka, kde je sysľovisko. Tým pádom bude tráva ideálne na nízko vypasená (syseľ potrebuje nízky porast, aby z diaľky videl predátorov).
  • odstránili sme z plochy sysľoviska skaly a kamene, a tým sme pripravili podmienky pre jeho kosenie v jarných mesiacoch, kedy tráva rastie rýchlo a dobytok ju nestíha spásať.
  • vytvorili sme miesta v blízkosti plota pre jednoduché a efektívne prikrmovanie sysľov v budúcnosti.

Ďakujeme za pomoc dobrovoľníkom a tešíme sa na ďalšie podobné akcie. Aktivity na záchranu sysľa pasienkového sú realizované vďaka podpore z projektu Interreg V-A SK-CZ „Sysli pro krajinu, krajina pro sysly“ a vďaka podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne. Pokiaľ sa chcete pridať a zažiť netradičný teambuilding alebo len tak pre radosť pomôcť návratu a udržaniu bohatej prírodnej rozmanitosti, kontaktujte nás na adrese: adamova@daphne.sk

Fotografie: Maelle Bernand

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Postrehy z dobrovoľníckej akcie počas víkendu 4.-5.8.2018 na muránskych lúkach „Biele vody“

Človeku sa až veriť nechce, že toto malé zvieratko ešte pred pár desiatkami rokov neraz skončilo na tanieri niektorých Slovákov ako delikatesa. Dnes je na Slovensku na pokraji vyhynutia. Áno, hovoríme o sysľovi pasienkovom.

Nie že by sme ich všetky vyjedli. Tento neveľký hlodavec si pred pár desiatkami rokov vyslúžil od našich poľnohospodárov nálepku „škodca“ a zaútočili naň všemožné zbrane. Dopomohol mu k nej iste aj hraboš poľný, ktorý sa popri sysľovi vyskytoval na poliach, a pri premnožení dokázal zdecimovať úrodu zrelej pšenice. Často súdime a obviníme prirýchlo a prichádza potreba niesť zodpovednosť za dôsledky. Tie sa však bežnému pozorovateľovi neukážu priamočiaro. Treba sledovať a pochopiť široké súvislosti. Keď zmizol z pasienkov syseľ, za ním pozvoľna domino-efektom mizli a miznú ďalšie cenné živočíšne i rastlinné druhy, čo spôsobuje degradáciu územia. Ale nie je tomu celkom tak na Muránskej planine.

Po zhruba osemnástich rokoch učenia sa, pozorovania, skúšania a čiastočných úspechov kombinovaných s neúspechmi je na Slovensku obnovená aktuálne najväčšia kolónia sysľa pasienkového. Kde? Na muránskych lúkach známych ako „Biele vody“. Slúži na inšpiráciu i pomoc k prinavráteniu sysľov na ďalšie slovenské pasienky a s nimi aj na opätovné dosiahnutie cennej druhovej rozmanitosti a rovnováhy potravového reťazca.

Keď pôjdete z Muráňa cestou na Prednú Horu, tak zhruba po dvoch kilometroch odbočte vľavo na parkovisko pri ceste. Máte so sebou kúsky surovej zeleniny, napr. mrkvy, či nášho ovocia? Ste ideálne vybavení. Prejdete od parkoviska pár desiatok metrov pozdĺž cesty. Už z diaľky vašu pozornosť upúta čosi malé, je to zlatisto-hnedastej farby. Ono sa to pohybuje po lúke nesmierne vrtko a veľmi rýchlo s občasným zastavením sa a znehybnením. V tej scenérii sa úplne pokojne pasú oslíky za ohradníkom. Prichádzate bližšie a neviete, či skôr vyťahovať fotoaparát alebo tú zeleninu. Ak ste si ju položili na zem a šmátrate po mobile, v okamihu je ten najsmelší syseľ pri vás a zvedavo skúma, čo ste mu v taške priniesli. Divadlo začína. Len si sadnúť a kukať a občas im pohodiť alebo pekne podať z ruky do labky kúsok zeleninovej či ovocnej maškrty. Radosť sledovať tú číru radosť! Samozrejme, pokiaľ ste prišli v čase od marca do septembra, lebo v ostatných mesiacoch sysle spia vo svojich podzemných norách a návštevy ich nevzrušujú.

My sme ich počas tohto víkendu tiež prikŕmili – milujú mrkvu, cviklu, či jabĺčka. Potešení, priam nadšení z ich radostnej hravosti sme pokračovali k malým jazierkam. Sledujeme, ako sa darí čerebliam pestrým a diskutujeme s Ervínom – našim koordinátorom dobrovoľníckej akcie a úžasným znalcom fascinujúcich súvislostí vo veľkom puzzle múdrosti prírody. Tieto rybky pred pár desiatkami rokov bežne v húfoch obývali slovenské potoky a rieky a plnili svoju užitočnú úlohu. Dnešná kvalita vody v nich už mnohým nevonia. Či skôr nechutí?

Kameň vytŕčajúci pár centimetrov zo zeme nevidí rád žiadny gazda idúci s kosou alebo kosačkou po lúke. Lepšie povedané, problém je, že ho nevidí. Keď pri kosení lúčneho porastu potiahne po takom kameni svojou ostrou kosou alebo kosačkou, až mu mráz prebehne po chrbte z toho zvuku a poškodenia čepele. Niekto by schmatol do rúk čakan alebo šiel štartovať bágrik, aby kamenného vinníka vykopal.

Múdry hospodár vidí v každom probléme zároveň riešenie a privolá na pomoc prírodu kamennou soľou. Ako a prečo? Rozdrvenú ju rozsype na zem okolo kameňa. Zistil a chápe, že kameň je ako ten povestný ľadovec, ktorému nad hladinu (v tomto prípade nad zem) vytŕča len vrchovec. Ten vrchovec kameňa je vlastne nový miniatúrny biotop. Po jeho zväčšení, čiže keď sa skala odhalí spod zeme trochu viac, poskytne domov a potravu pre vzácneho motýľa jasoňa. A čo s tým má spoločné soľ? Tá predsa chutí jelenej či srnčej zveri, príde si ju dopriať. Poolizuje a pochrúme s ňou aj kúsky lúčneho porastu so zeminou, čím sa ešte väčšmi odkryje kameň. Ešte naň usadiť pár korienkov rozchodníka bieleho a jasoň sa môže prisťahovať. A že hospodárovi ubudne dáky ten meter štvorcový lúky? Fakt, že vďaka tejto malej zmene sa biodiverzita, a teda bohatosť a udržateľnosť kvality jeho pasienka zvýši, mu to nadmieru vynahradí.

Naše nohy a ruky naladené na dobrovoľnícku pomoc nás priviedli k úseku lúky, do ktorej sa pred rokmi zahryzol hustý porast trniek a hlohov s kde-tu za svetlom sa ťahajúcim jaseňom, bukom, javorom či čerešňou. Pod toľkou konkurenciou mnoho lúčnych druhov rastlín a živočíchov poľavilo a buď sa odsťahovali alebo zahynuli. Alebo v prípade rastlín niektoré semiačka dokážu čakať v zemi aj desiatky rokov, kým nastanú priaznivé okolnosti na ich vyklíčenie a rast. Odstraňujeme bočné konáre hlohov a vystrihávame trnky. Do porastu sa postupne dostane slnko, začne rásť tráva a dobytok pravidelným pasením pomôžu obživnúť pasienku. Vidíme, ako sa to priebežne darí – lúka poniže je plná kvetov nevysokého vzrastu a miestami na tú voňavú bzučiacu nádheru vrhá svoj tieň krásny solitérny hloh. Až sa veriť nechce, že pred pár rokmi bola aj tá lúka ako tieto husté hloho-trnčia.

Mladé čerešne sme z porastov nevyrezávali, ostanú tu na zaštepenie, resp. aj presadenie a čoskoro potešia vtáky i sysle svojou úrodou. Prečo sem chceme sysle prilákať? Keď si budujú svoje podzemné chodbičky a príbytky, vytrvalo prevzdušňujú pôdu, čím tiež prispievajú k udržaniu cennej vlahy v krajine. Ďalším zo skvelých medziproduktov ich usilovného hrabania sa v zemi je to, že vyhrabú z hĺbky i semiačka rastlín, ktoré sa týmto počinom práve dočkali priaznivého okamihu. Chopia sa svojej šance a svojím životom prispejú k rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov obývajúcich lúky.

Počas víkendu sme vybudovali aj ďalšie obydlia pre užitočné obojživelníky a plazy. Veríme, že pomaly tlejúca slama nastlaná na konároch sa zapáči jaštericiam, užovkám a svojou prítomnosťou prispejú k stabilite a bohatosti tohto ekosystému.

Okrem horúceho augustového slnka nás hrial pri srdci pocit, že hoci maličkým dielikom k veľkým dielam prispieť sme mohli. Ďakujeme za to aj Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá finančne prispela na realizáciu týchto opatrení vedúcich k tvorbe a udržiavaniu ostrovov biodiverzity.

Fotografie: Jana Adamová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Pár momentov z dobrovoľníckeho víkendu 30.6.-1.7.2018 na muránskych „ostrovoch biodiverzity“

Poďme spolu tvoriť ostrovy biodiverzity. Niekedy to začína aj so stádom kráv.

Ktože bude prebývať v týchto búdkach? Pĺšiky lieskové, či netopiere?

Netopier vodný, netopier riasnatý, netopier veľkouchý… nech sa páči nasťahovať.

 

 

 

 

 

 

Aj tu v opustenom kameňolome sa vari nájde voľačo pre ostrovy biodiverzity?

Vysadíme sem rozchodník biely – pozvánku na pobyt pre jasoňa červenookého.