24 novembra, 2018 Články Nekomentované

Čínske príslovie hovorí, že najlepší čas pre zasadenie stromu bol pred 20 rokmi. Druhý najlepší je teraz. Keďže poniektorí sme to pred dvadsiatimi rokmi nestihli, rozhodli sme sa vysadiť pár stromov teraz. Včera bolo Martina, no dnes sa na pasienku pri Kuchyni – Vývrat vynoril z hmly netradične slnečný novembrový pondelok. Úžasné dojmy, uvedomenia, stretnutia a zážitky na seba nedali dlho čakať a rezko sa začínajú votkávať do našej činorodej práce.

Skúsení mladí sadári ráno privážajú náradie, oporný materiál, štiepku, vodu v sudoch… a najmä hlavných hrdinov dnešného dňa: 10 kvalitných a dobre vyvinutých výpestkov vysokokmenných ovocných stromov starých odrôd. Pätnásť dobrovoľníkov z firmy Dell sa s chuťou púšťa do vykopávania jám a elán im neuberá ani presušená, miestami piesčitá, miestami kamenistá pôda. Naopak, párkrát sa prichádzajú opýtať, či by sa ešte našla motyka, či lopata, aby všetci hneď od začiatku mohli priložiť ruku k užitočnému dielu. Zatiaľčo do jám nalievame pár vedier vody, prichádza pani redaktorka z rádia Regina Západ pozrieť sa, čo bežne nevídané sa tu deje. Krátko na to sa ohlási aj skupinka detí z environmentálneho krúžku Základnej školy v Kuchyni so svojimi učiteľmi. Ujíma sa ich naša lektorka environmentálnej výchovy a razom sa hravou formou zoznamujú so životom rastlín a zvierat tejto pastviny.

Hoci my dospelí sme tu dnes najmä kvôli manuálnej práci a nie prednáškam, pozornosť všetkých na pár minút upúta sadár. V niekoľkých vetách nás priam ovalí vodopád nesmierne zaujímavých informácií a praktických rád k výsadbe ovocných stromov. Z jeho prejavu je zrejmé, že ovocné stromy a obzvlášť staré odrody sú jeho srdcová záležitosť. Snáď by sa dalo aj vidieť, ako iskierky jeho úprimného zanietenia prelietajú na nás – účastníkov. Svojimi hlbokými znalosťami a skúsenosťami nešetrí a trpezlivo i logicky objasňuje, čo a prečo sa má v starostlivosti o stromy robiť a čo sa stane, ak niečo z toho opomenieme. Keď menuje, aké odrody dnes sadíme, a šťavnato popisuje farby, tvary a chute ich plodov, až sa nám začínajú slinky zbiehať na ne. Pár rôčkov si však treba na prvú úrodu počkať. Pre vysokokmene na semenných podpníkoch je v najbližších rokoch kľúčové, aby sa dobre uchytili, zakorenili a založili mocnú korunu. Vďaka takejto výbave majú predpoklad po niekoľko desaťročí prinášať tony ovocia.

„A ktože si na ovocí bude pochutnávať?“, naskytá sa otázka. Veríme, že vysadené čerešne, moruše, jablone a hrušky odmenia svojimi plodmi mnoho ľudí a zvierat, medzi nimi i sysle pasienkové. Cukry a výživné látky obsiahnuté v na zem spadnutom zrelom ovocí prispejú k spestreniu jedálnička tohto kedysi bežného obyvateľa slovenských pasienkov. Aj vďaka nim sa lepšie vykŕmi, čím vzrastie šanca na jeho úspešné prezimovanie a stabilitu populácie. Syseľ pasienkový sa v Európe (Slovensko nevynímajúc) dostáva na hranicu vyhynutia ruka v ruke s výrazným poklesom tradičného pasenia dobytka. Keď sa lúky pravidelne nevypásajú zvieratami a len sa zhruba 2x ročne pokosia mechanizáciou, väčšinu dlhých dní a týždňov počas sezóny je na nich vysoký a hustý porast. Ten je pre sysľa nezlučiteľný so životom. Aj keď sa malý hlodavec pri svojej dĺžke cca 20 cm postaví na zadné, výhľad má mizerný, nedokáže sa dostatočne rýchlo orientovať ani bežať a stáva sa príliš ľahkou korisťou dravcov. Vymiznutie sysľov z našich pasienkov je len jedným z množstva prejavov narušenej prírodnej rovnováhy. Ďalšími je znižovanie rozmanitosti druhov rastlín a živočíchov, ktoré kedysi naše lúky hojne obývali. Na niekoľkých úspešných slovenských príkladoch však vidíme, že na pasienky, kde sa aj vďaka tradičnej pastve darí sysľom, sa prinavracajú živočíchy, ktoré sa tam dlho nevideli. Rastliny, ktorých semená sysle vyhrabávajú z hĺbky zeme, takto niekedy po dlhých desaťročiach čakania dostanú príležitosť vyrásť a zakvitnúť.

Obohatení o vzácne uvedomenia a pocity zmysluplnosti našej činnosti pridávame v pracovných obrátkach. Chlapi sa chopia podivuhodného kovového nástroja, s ktorým zatĺkajú 3 vysoké hrubé koly ku každej vykopanej jame, postupne sadíme stromy a zahŕňame zeminou. Keďže táto pôda je chudobná na organickú hmotu a životodarnú vlahu, povrch okolo každého stromčeka nahrubo nastielame vyzretým maštaľným hnojom. O dovezenie tohto vysokokvalitného lokálneho produktu sa postaral ústretový majiteľ zvierat, čo sa tu pasú. Bukovou štiepkou z neďalekej obce hnoj dôkladne prikryjeme, aby poskytol optimálne podmienky pre pôdne organizmy, ktoré napomáhajú uvoľňovaniu živín ku koreňom stromov. Zároveň toto prostredie vďaka svojim mikroštruktúram poslúži ako cenná zásobáreň vlahy.

Technicky najnáročnejšie opatrenie – dobudovanie masívneho kolového oplotenia s pevným pletivom korunované ostnatým drôtom – sa niekomu môže zdať príliš prehnané. Keď si predstavíme, že denne si toto dielo prídu obzrieť desiatky kráv či býkov so svojimi návykmi škrabať si kožu otieraním sa o stromy, ani náhodou nechceme riskovať zlomenie chatrnejšieho oplotenia a zlikvidovanie mladých sadeníc.

Výsadbou sa práca nekončí, len sa zmení jej forma a frekvencia. Mladé stromčeky budú na jar potrebovať zapestovanie koruniek, priebežnú kontrolu vitality, zabezpečovanie primeranej výživy, závlahy, starostlivosť o pôdu, či šetrnú ochranu voči nepriaznivým organizmom. Urobíme, čo je v našich silách, aby sme to zabezpečili.

Záver jesenného dňa sa blíži a my odchádzame s vďačnosťou a pokorným prianím: Nech sa stromy ujmú a dlhé roky kvitnú do krásy. Nech hladia dušu pri pohľade na ne, prinášajú úľavu unavenému pútnikovi, čo si v ich tieni oddýchne a chutnými plodmi sýtia ľudí i zvieratá. Veľká vďaka patrí našim pracovitým dobrovoľníkom, šikovným sadárom, ochotnému pánovi Novákovi, ktorý tu roky pasie dobytok a všetkým, ktorí nám boli nápomocní pri tejto činnosti. Za finančnú podporu na realizáciu tejto akcie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne a projektu Interreg V-A SK-CZ „Sysli pro krajinu, krajina pro sysly“.

Na stránke Rádia Regina Západ si môžete prečítať a vypočuť ďalšie zaujímavosti o dôležitosti sysľov v prírode.

Fotografie: sadári a Jana Adamová

Written by Jan Ranostaj