Okolie Lakšárskej Novej Vsi patrí medzi najvýznamnejšie lokality s výskytom kyslých viatych pieskov na Slovensku.
Borovicové, zmiešané listnato-borovicové a podmáčané jelšové tu vytvárajú hubársky raj a ponúkajú príjemné prechádzky a cyklotúry.
Prírodným šperkom sú dve územia európskeho významu, Červený rybník a Zelienka, s výskytom mokradí.
Záujmová lokalita sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, medzi Lakšárskou Novou Vsou a nádržou Tomky pri Borskom Svätom Jure.. Začiatok alebo koniec trasy vedie súbežne s modrou turistickou značkou a pri poľovníckej chate Lásek križuje žltú cyklotrasu a náučný chodník Gazárka – Lásek.
Neodmysliteľným prvkom, ktorý charakterizuje celé územie, sú kremité viate piesky a následne kyslé pôdy. Vznikli už v období starších štvrtohôr a to najmä vyvievaním pieskových zrniek z riečnych terás rieky Moravy. Medzi významnejšie lokality viatych pieskov na Slovensku patrí aj Lakšárska Nová Ves. Hrúbka pieskov tu je v rozmedzí 5 - 20 metrov, ojedinele aj 40 metrov, veľkosť zrna kolíše od 0,1 do 0,6 mm. Kremeň tvorí viac ako 95 percent tohto piesku, zvyšok hlavne živce. Viate piesky sú prevládajúcim geologickým substrátom Borskej nížiny. Z celkovej rozlohy Slovenska zaberajú iba 1,2 % ale práve svojou odlišnosťou od iných území majú dôležitý ekologický význam.
Borovicové lesy sú najviac rozšíreným typom lesa na Borskej nížine, aj v okolí Lakšárskej Novej Vsi. Zaujímavé sú lesy s dominanciou borovice lesnej (Pinus sylvestris) na pôvodne tvarovaných pieskových dunách, výskytom lišajníkov a machov. Z prírodného hľadiska najcennejšie lesy majú zastúpenie dubov - dub letný (Quercus robur) a dub zimný (Quercus petraea) s primiešanou borovicou lesnou. Z ostatných drevín sa môže vyskytovať hrab, breza previsnutá a málo náročné dreviny. Druhové zloženie mnohých lesov bolo ovplyvnené dlhotrvajúcim umelým zalesňovaním borovicou a v súčasnosti sú to väčšinou rovnoveké a jednovrstvové borovicové monokultúry. Podrast borovicových lesov tvoria suchomilné machy, lišajníky a trávy, v ktorých sa darí hubám. Typickým druhom zmiešaných lesov je tu hríb dubový (Boletus reticulatus), pre pieskové borovicové lesy hríb sosnový (Boletus pinophilus). V mladých borovicových lesoch rastú masliaky (Suillus sp.) a okolie Lakšárskej Novej Vsi je významnou lokalitou menej známeho masliaka strakatého (Suillus variegatus).
Vnútrozemské panónske pieskové duny patria k biotopom európskeho významu. Tvoria ho trsy trávy kyjanky sivej (Corynephorus canescens), na otvorenom piesku rastie jednoročný krehký druh kolenec jarný (Spergula morisonii). Rastú tu aj lišajníky - dutohlávky (Cladonia sp.). V jarných mesiacoch návštevníkov prekvapia ružové porasty dúšky materinej (Thymus serpyllum), v lete jasnožlté kvety slamihy piesočnej (Helichrysum arenarium), biele kvety rumana rusínskeho (Anthemis ruthenica) a modré kvety pavinca horského (Jasione montana). Zaujímavosťou je exotický zjav skorocelovca piesočného (Plantago indica). V jesenných mesiacoch, keď vrcholí hubárska sezóna, zas poteší pohľad na vres obyčajný (Calluna vulgaris).
Najvzácnejším typom nelesných mokradí sú slatinné rašeliniská, ktoré vznikajú vplyvom podzemnej vody, ktorá by mala v ideálnom prípade byť stabilná počas celého roku. Vodné plochy v medzidunových zníženinách zarastajú rastlinami, ktoré produkujú veľké množstvo organickej hmoty, ktorá za neprítomnosti vzduchu rašelinie, čím vzniká slatinná rašelina. Rastú tu rôzne druhy machorastov, vzácne aj rašelinníky (Sphagnum sp.), v ktorých sa ukrývajú nenápadné mäsožravé rosičky okrúhlolisté (Drosera rotundifolia). Ak boli rašeliniská ovplyvnená odvodnením a hladiny podzemnej vody počas sucha klesá, vtedy tu nachádzame bylinné bezkolencové lúky s dominanciou bezkolenca modrého (Molinia caerulaea), ostríc a vzácne orchideí. Na týchto lúkach upútajú najmä druhy ako vstavač májový (Dactylorhiza majalis), vzácny klinček pyšný (Dianthus superbus), či pichliač potočný (Cirsium rivulare). Pri potoku Lakšár možno na jar pozorovať modrokvitnúci kosatec sibírsky (Iris sibirica).
Územie je súčasťou prvej nížinnej Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) na Slovensku. Severovýchodná časť CHKO Záhorie zaberá centrálnu časť Boru v západnom a severnom okolí Lakšárskej Novej Vsi. Prevládajú to pieskové duny a zamokrené medzidunové depresie. Na území oboch častí CHKO sú desiatky území európskeho významu (obe tieto kategórie tvoria sústavu Natura 2000). Západne od Lakšárskej Novej Vsi nájdeme národnú prírodnú rezerváciu (NPR) Červený rybník s najprísnejším 5. stupňom ochrany, vyhlásenú na ploche 119 ha. Chráni slatinné jelšové porasty so vzácnymi spoločenstvami vlhkomilných rastlín. Zároveň je územím európskeho významu Červený rybník (súčasť sústavy Natura 2000). V blízkosti sa nachádza aj NPR Zelienka s rovnakým, najvyšším 5. stupňom ochrany.
Pri mlyne na Lakšárskom potoku vznikla kedysi osada Horné Valy, oddávna patriaca k Lakšárskej Novej Vsi. V bezprostrednej blízkosti osady Tomky sa nachádzajú dve veľké vodné nádrže – Horná studená voda a Dolná studená voda, z ktorých vytekajú potoky Tomky a Studená voda. Priamo na náučnom chodníku pri horárni Lásek nájdeme malý prameň Lásek. Prehradením depresie vzniklo umelé jazierko Červený rybník s pôvodnými slatinnými jelšovými porastami. Južne sa nachádza Lakšárske jazero.
V terénnych medzidunových zníženinách a pozdĺž tokov sa vyskytujú lesné mokrade. Zloženie drevín v mokradiach, kde je vysoká hladina podzemnej vody, je kontrastom drevín rastúcich na vysušených pieskových dunách. Slatinné jelšové lesy sú zaplavované počas jarného obdobia a v čase vodných maxím. Vtedy z vody trčia iba veľké bulty ostríc. Na miestach, kde vodná hladina dlhodobo zaplavuje povrch, vytvárajú jelše tzv. chodúlové korene papraďami. Je to napríklad papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana), papraď hrebenitá (Dryopteris cristata) a papradník močiarny (Thelypteris palustris). Typickým stromom je jelša lepkavá (Alnus glutinosa) a krík krušina jelšová (Frangula alnus). V lete tu kvitne perutník močiarny (Hottonia palustris) a kosatec žltý (Iris pseudacorus). Slatinná jelšina často prechádza do suchšej brezovej dúbravy. Na týchto podkladoch sa vytvorili porasty duba letného, na najzamokrenejších miestach spolu s brezou previsnutou (Betula pendula) alebo breza plstnatou (Betula pubescens). Podrast tvoria vlhkomilné trávovité druhy, najmä bezkolenec (Molinia arundinacea).
Z fauny v jarnom období určite zaujme bohatý výskyt motýľov, ako sú očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone), očkáň piesočný (Hipparchia statilinus) a mnohé iné. Piesky ožívajú množstvom druhov koníkov či kobyliek, ako sú kobylôčka zelenkastá (Metrioptera bicolor), koník modrokrídly (Oedipoda caerulescens), či vzácna modlivka zelená (Mantis religiosa). Borská nížina tvorí severnú hranicu jej výskytu. Z pavúkov je ozdobou pieskových dún stepník červený (Eresus niger), typickým obyvateľom je aj mravcolev čiernobruchý (Myrmeleon formicarius). Z plazov žije v suchých pieskových borovicových lesoch, či na nezarastených plochách užovka hladká (Coronella austriaca), ale aj naša najväčšia jašterica - jašterica zelená (Lacerta viridis). Vtáky sú zastúpené menej, v okolí však hojne hniezdi dudok chochlatý (Upupa epops), lelek lesný (Caprimulgus europaeus) i škovránok stromový (Lullula arborea).
Vo vode rastie aj iná mäsožravá rastlina - žltokvitnúca bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris). Typickou vodnou rastlinou, ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba na Borskej nížine je pupkovník obyčajný (Hydrocotyle vulgaris). Častá je aj vysokobylinná pálka širokolistá (Typha latifolia).
V blízkosti vodných plôch, i ďaleko od nich, je bežným obyvateľom komár piskľavý (Culex pipiens), z vážok upúta najmä šidlo obrovské (Anax imperator). Pýchou územia sú obojživelníky ako rosnička zelená (Hyla arborea), skokan štíhly (Rana dalmatina) či ropucha (Bufo sp.). Plazy v okolí močiarov majú zastúpenie v užovke obojkovej (Natrix natrix), často je vidieť aj užovku fŕkanú (Natrix tessellata) a jaštericu krátkohlavú (Lacerta agilis). Pre vodné vtáky je územie doslova rajom. Počas ťahu sa tu zastavia kŕdle kačíc, husí i kormoránov. Bežná je tu volavka popolavá (Ardea cinerea) a na Slovensku zriedkavá kačica chripľavá (Mareca strepera). Na lúke pri Červenom rybníku možno zahliadnuť piskory (Sorex sp.). Z nočných a súmračných cicavcov tu našli svoj domov stromové netopiere ako netopier hrdzavý (Nyctalus noctula) a netopier vodný (Myotis daubentonii).
Málokto by predpokladal, že sa tu kedysi, po 18 km dlhej trati, preháňal vláčik lesnej železnice. Železnička bola postavená roku 1919 na zvážanie dreva, dreveného uhlia a poľnohospodárskych produktov a slúžila do roku 1947. Veľkým zásahom v území boli celoplošné meliorácie v 60-tych rokoch 20. storočia, vďaka čomu poklesla hladina podzemnej vody.
