{"id":32418,"date":"2025-11-01T08:12:11","date_gmt":"2025-11-01T08:12:11","guid":{"rendered":"https:\/\/daphne.sk\/?p=32418"},"modified":"2025-11-07T05:06:53","modified_gmt":"2025-11-07T05:06:53","slug":"ked-listy-padaju-a-priroda-sa-spomaluje","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/daphne.sk\/de\/ked-listy-padaju-a-priroda-sa-spomaluje\/","title":{"rendered":"KE\u010e LISTY PADAJ\u00da A PR\u00cdRODA SA SPOMA\u013dUJE"},"content":{"rendered":"\r\n
V\u00fdzva na november.<\/strong><\/h2>\r\n
Pr\u00edroda sa pomaly pripravuje na zimu. Dni s\u00fa krat\u0161ie, vzduch chladnej\u0161\u00ed a krajina sa zahalila do tlmen\u00fdch farieb \u2013 stromy str\u00e1caj\u00fa listy, tr\u00e1va hnedne a posledn\u00e9 plody a bobule l\u00e1kaj\u00fa vt\u00e1ky aj drobn\u00fa zver.<\/p>\r\n
Lesy, polia a l\u00faky s\u00fa tich\u0161ie, no st\u00e1le pln\u00e9 \u017eivota. Zvierat\u00e1 h\u013eadaj\u00fa potravu a \u00fakryty, hmyz mizne a drobn\u00e9 cicavce si pripravuj\u00fa z\u00e1soby na chladn\u00e9 mesiace. Pod zemou sa krtky akt\u00edvne pohybuj\u00fa v labyrintoch chodieb, zatia\u013e \u010do pred\u00e1torom sa men\u00ed srs\u0165 a spr\u00e1vanie, aby zvl\u00e1dli n\u00e1ro\u010dn\u00e9 obdobie.<\/p>\r\n
Aj vt\u00e1ky sa pripravuj\u00fa \u2013 niektor\u00e9 sa s\u0165ahuj\u00fa na juh, in\u00e9 si h\u013eadaj\u00fa zdroje potravy a bezpe\u010dn\u00e9 stromy na noc. November je \u010dasom prechodu, kedy pr\u00edroda spoma\u013euje, s\u00fastre\u010fuje energiu a pripravuje sa na tich\u00fd zimn\u00fd pokoj.<\/p>\r\n
Sta\u010d\u00ed sa zastavi\u0165, po\u010d\u00fava\u0165 a sledova\u0165 drobn\u00e9 z\u00e1zraky \u2013 \u0161elest listov, pohyb zvierat \u010di trblietav\u00fa rosu na posledn\u00fdch rastlin\u00e1ch. November nie je koniec, ale jemn\u00e9, melancholick\u00e9 prebudenie k zimnej krajine.<\/p>\r\n
<\/p>\r\n
Rastliny<\/strong>\u00a0<\/h3>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
Ak\u00e9 rastliny pr\u00e1ve plodia vo va\u0161om okol\u00ed?<\/strong><\/p>\r\n
Bukvica je plod buka oby\u010dajn\u00e9ho. Nach\u00e1dza sa v pich\u013eavom oplod\u00ed a je zdrojom potravy pre div\u00fa zver. Kedysi patrili bukvice medzi ob\u013e\u00faben\u00e9 poch\u00fa\u0165ky det\u00ed \u2013 nahr\u00e1dzali orie\u0161ky, pomlet\u00e9 sa prid\u00e1vali do m\u00faky alebo sa z nich lisoval olej. Konzum\u00e1cia v\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva surov\u00fdch bukv\u00edc m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 z\u00e1vraty, mierne a\u017e v\u00e1\u017ene za\u017e\u00edvacie probl\u00e9my. Bezpe\u010dnej\u0161ie pre tr\u00e1venie s\u00fa bukvice po opra\u017een\u00ed, tox\u00edny sa tepelnou \u00fapravou str\u00e1caj\u00fa.\u00a0\u00a0<\/span>\u00a0<\/span><\/p>\r\n
Opadav\u00fd ker dorastaj\u00faci do v\u00fd\u0161ky 2-4m. Je odoln\u00e1 vo\u010di suchu a mrazuvzdorn\u00e1. Trnka rastie napr\u00edklad v p\u00e1soch kr\u00edkov medzi poliami alebo v skupink\u00e1ch kr\u00edkov na l\u00fakach \u010di pasienkoch, na okrajoch obc\u00ed a pod. Tieto kr\u00edky sl\u00fa\u017eia \u017eivo\u010d\u00edchom ako ide\u00e1lny \u00fakryt u\u017e stovky rokov, preto\u017ee s\u00fa dobre \u201eot\u0155\u0148ovan\u00e9\u201c. Na jar sa roz\u017eiari bielymi kvetmi a na jese\u0148 je pln\u00e1 modro-\u010diernych bob\u00fa\u013e, ktor\u00e9 sa kedysi pou\u017e\u00edvali ako liek na streptokoka, \u010drevn\u00e9 a \u017eal\u00fado\u010dn\u00e9 ochorenia a na problematick\u00fa poko\u017eku. Ak sa zahryznete do trnky pred prv\u00fdm mrazom, chu\u0165 je tak\u00e1 kysl\u00e1, \u017ee sa takmer nedaj\u00fa jes\u0165. Po prvom mraze v\u0161ak d\u00f4jde k ve\u013ekej zmene. Chu\u0165 sa st\u00e1va sladkou a bobule sa daj\u00fa pou\u017ei\u0165 na najr\u00f4znej\u0161ie dobr\u00e9 veci \u2013 napr\u00edklad d\u017e\u00fas, \u017eel\u00e9, \u010di v\u00edno.\u00a0<\/span>Vt\u00e1ky tie\u017e miluj\u00fa trnky, a \u010dakaj\u00fa na mr\u00e1z, aby ich za\u010dali vo ve\u013ekom jes\u0165.\u00a0<\/span>Ak zbierate trnky pred zimn\u00fdm mrazom, nezabudnite ich pred pou\u017eit\u00edm vlo\u017ei\u0165 do mrazni\u010dky na nie\u010do viac ako t\u00fd\u017ede\u0148.<\/span><\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n<\/figure>\r\n
\ud83d\udcf8 Pixabay.com<\/p>\r\n
\r\n
Ru\u017ea \u0161\u00edpov\u00e1 \/ Rosa canina<\/strong><\/p>\r\n
\u0160\u00edpky s\u00fa plodmi trval\u00e9ho opadav\u00e9ho kr\u00edka ru\u017ee \u0161\u00edpovej \/ Rosa canina. S\u00fa \u010dervenej alebo oran\u017eovej farby a s\u00fa ve\u013ek\u00fdm zdrojom vitam\u00ednu C. Okrem vitam\u00ednu C obsahuj\u00fa aj \u010fal\u0161ie vitam\u00edny, ako vitam\u00edn A, E a K, a s\u00fa bohat\u00e9 na antioxidanty a vl\u00e1kninu. \u0160\u00edpkov\u00fd \u010daj patr\u00ed medzi najpopul\u00e1rnej\u0161ie prostriedky na posilnenie imunity. L\u00e1tky, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa, napom\u00e1haj\u00fa aj pri lie\u010dbe z\u00e1palov\u00fdch ochoren\u00ed. Okrem \u010daju m\u00f4\u017eeme \u0161\u00edpky spracova\u0165 aj do marmel\u00e1d, sirupov alebo usu\u0161en\u00e9 prid\u00e1va\u0165 do zmes\u00ed byl\u00edn.<\/span>\u00a0<\/span>\u00a0<\/span><\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n<\/figure>\r\n
\ud83d\udcf8 Pixabay.com<\/p>\r\n
\r\n
\u00a0<\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\u017divo\u010d\u00edchy<\/strong><\/h3>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
Ak\u00fdch obyvate\u013eov m\u00f4\u017eete po\u010das jesene v pr\u00edrode objavova\u0165? Pozorujte \u017eivo\u010d\u00edchy vo svojom okol\u00ed.<\/strong>\u00a0<\/p>\r\n
V\u00e4\u010d\u0161ina zvierat odletela do tepl\u00fdch kraj\u00edn alebo sa ulo\u017eila na zimn\u00fd sp\u00e1nok. Krtko v\u202fzime nesp\u00ed, rob\u00ed si na zimu z\u00e1sobu d\u00e1\u017e\u010foviek (zauj\u00edmavos\u0165 ako ich uskladn\u00ed) a\u202fpreto je pred zamrznut\u00edm p\u00f4dy ve\u013emi akt\u00edvny.<\/span>\u00a0<\/span><\/p>\r\n
Podzemn\u00fd cicavec, ktor\u00fd narast\u00e1 do d\u013a\u017eky 12-17cm. Jeho kr\u00e1tke a siln\u00e9 kon\u010datiny, na ktor\u00fdch m\u00e1 mohutn\u00e9 paz\u00fary, mu sl\u00fa\u017eia na hrabanie. \u017div\u00ed sa larvami, \u010dervami, d\u00e1\u017e\u010fovkamia hmyzom v p\u00f4de. M\u00e1lokedy vych\u00e1dza na povrch, je dokonale prisp\u00f4soben\u00fd \u017eivotu pod zemou. Vytv\u00e1ra si syst\u00e9m chodieb s viacer\u00fdmi \u00farov\u0148ami \u2013 plyt\u0161ie chodbi\u010dky sl\u00fa\u017eia na h\u013eadanie potravy, hlb\u0161ie na \u00fakryt a zimovanie.Pri love sa pohybuje r\u00fdchlo \u2013 pod zemou dok\u00e1\u017ee prebehn\u00fa\u0165 aj nieko\u013eko metrov za p\u00e1r sek\u00fand. Na zimu si d\u00e1\u017e\u010fovky usklad\u0148uje tak, \u017ee ich uhryzne \u2013 paralyzuje, ale nezabije a ulo\u017e\u00ed si ich do z\u00e1sob\u00e1rne v podzem\u00ed. T\u00fdmto sp\u00f4sobom si rob\u00ed z\u00e1soby potravy na zimn\u00e9<\/span><\/span><\/p>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n<\/figure>\r\n
\ud83d\udcf8 Pexels.com<\/p>\r\n
\r\n
Diviak lesn\u00fd \/ Sus scrofa<\/em><\/strong><\/p>\r\n
Divia\u010dia zver sa vyskytuje najm\u00e4 v teplej\u0161\u00edch poloh\u00e1ch vo vlhk\u00fdch dubov\u00fdch a bukov\u00fdch lesoch. Samice s\u00fa v koh\u00fatiku ni\u017e\u0161ie a maj\u00fa men\u0161ie o\u010dn\u00e9 zuby ne\u017e samce. T\u00e1to zver \u017eije v\u00e4\u010d\u0161inou v \u010driedach veden\u00fdch dospelou divia\u010dicou a je akt\u00edvna v noci a za rann\u00e9ho a ve\u010dern\u00e9ho \u0161era. Cez de\u0148 odpo\u010d\u00edva skryt\u00e1 v h\u00fa\u0161tin\u00e1ch. Medzi jej potravu patria bukvice, korienky, larvy hmyzu, drobn\u00e9 hlodavce, m\u00e4kk\u00fd\u0161e ale aj zdochliny. Aj ke\u010f sp\u00f4sobuje \u0161kody na po\u013enohospod\u00e1rskych plodin\u00e1ch, v lese prevzdu\u0161\u0148uje p\u00f4du a preto je u\u017eito\u010dn\u00e1. P\u00e1renie prebieha v novembri a\u017e v decembri kedy diviaky zv\u00e1dzaj\u00fa medzi sebou boje. Ak \u010driede ch\u00fdba ved\u00faca divia\u010dica, m\u00f4\u017ee prebehn\u00fa\u0165 p\u00e1renie aj v in\u00fdch mesiacoch. Ml\u00e1\u010fat\u00e1 s\u00fa hnedej farby a pozd\u013a\u017ene p\u00e1sikav\u00e9. Divia\u010dia zver sa oz\u00fdva spokojn\u00fdm krochkan\u00edm, kvi\u010dan\u00edm a pri intenz\u00edvnom vetre \u010dasto fu\u010d\u00ed. <\/span>\u00a0<\/span><\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
Hranostaj je m\u00e4so\u017erav\u00fd cicavec z \u010de\u013eade lasicovit\u00fdch, dorastaj\u00faci do d\u013a\u017eky 24-28cm. Samica je men\u0161ia a \u013eah\u0161ia takmer o jednu tretinu ako samec. Vyskytuje sa najm\u00e4 v lesoch, na l\u00fakach, pri vodn\u00fdch tokoch a preferuje oblasti, kde m\u00e1 dostatok \u00fakrytov a potravy. Potrava pozost\u00e1va hlavne z my\u0161\u00ed, potkanov, hrabo\u0161ov ale aj vt\u00e1kov a ich vajec. Ke\u010f\u017ee sa pohybuje v r\u00f4znych biotopoch, vie sa prisp\u00f4sobi\u0165 a vyu\u017ei\u0165 r\u00f4zne potravov\u00e9 zdroje. Je d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou ekosyst\u00e9mu \u2013 reguluje popul\u00e1cie hlodavcov a in\u00fdch mal\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov. Hranostaj je zn\u00e1my svojou charakteristickou srs\u0165ou \u2013 v lete ju m\u00e1 hned\u00fa a na zimu sa men\u00ed na bielu farbu, pri\u010dom koniec chvosta ost\u00e1va po cel\u00fd \u010das \u010dierny. Akt\u00edvny je najm\u00e4 za s\u00famraku, tesne pred z\u00e1padom slnka, v zimnom obdob\u00ed lov\u00ed \u010dasto po\u010das d\u0148a.<\/span>\u00a0<\/span><\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
Zimn\u00fd hos\u0165 zo severu - hniezdi na severe \u0160kandin\u00e1vie a vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. Na zimn\u00e9 obdobie sa s\u0165ahuje ju\u017enej\u0161ie - nest\u00e1va sa tak v\u0161ak ka\u017ed\u00fd rok ale vtedy, ke\u010f je ponuka potravy v oblasti hniezdiska v zime nedostato\u010dn\u00e1. Vidie\u0165 ho m\u00f4\u017eeme od konca novembra do za\u010diatku apr\u00edla najm\u00e4 v korun\u00e1ch stromov ako si pochutn\u00e1va na bobu\u013eovit\u00fdch plodoch, hlavne v z\u00e1hrad\u00e1ch, parkoch, ovocn\u00fdch sadoch. Hlasom pripom\u00edna svrlikanie l\u00fa\u010dneho kon\u00edka, tvarom tela a sp\u00f4sobom letu zas \u0161korca. Je \u0161edej farby av\u0161ak jeho najn\u00e1padnej\u0161\u00ed vonkaj\u0161i znak je ve\u013ek\u00fd chochol \u2013 pod\u013ea ktor\u00e9ho dostal aj rodov\u00e9 meno chochl\u00e1\u010d.\u00a0 <\/span>\u00a0<\/span><\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n\r\n<\/p>\r\n
\r\n<\/figure>\r\n
\ud83d\udcf8 Pexels.com<\/p>\r\n<\/div>\r\n
\r\n
\u00a0<\/p>\r\n
\r\n\r\n\r\n\r\n<\/p>\r\n<\/div>\r\n
Hrav\u00e9 aktivity pre rodiny s de\u0165mi<\/strong><\/h3>\r\n
Na novebrov\u00e9 dni sme si pre v\u00e1s a va\u0161e deti pripravili na stiahnutie z na\u0161ich publik\u00e1ci\u00ed tieto zauj\u00edmav\u00e9 aktivity:<\/p>\r\n
![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/IMG_9753.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Prunus-spinosa1.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Rosa-canina.3.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/TALPA-EUROPAE_PEXELS.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/SUS-SCROFA-2-1.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Mustela-erminea.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Bombycilla-garrulus_pexels.com_2.jpg\")
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/03\/hands-2847508_1920-1-1024x683.jpg\")
<\/figure>\r\n<\/div>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/03\/Interreg-Logo-Slovakia-Austria-CMYK-Color-02-300x90.png\"){kind=logo}
<\/figure>\r\n![\"\"](\"https:\/\/daphne.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/03\/LISTA-ECOVISIT_02-3-1-1024x122.jpg\")
<\/figure>\r\n