{"id":34140,"date":"2026-05-14T12:54:43","date_gmt":"2026-05-14T12:54:43","guid":{"rendered":"https:\/\/daphne.sk\/?p=34140"},"modified":"2026-05-17T11:52:43","modified_gmt":"2026-05-17T11:52:43","slug":"biobranie-2026-mgr-zuzana-siblova-phd","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/daphne.sk\/de\/biobranie-2026-mgr-zuzana-siblova-phd\/","title":{"rendered":"BIOBRANIE 2026 - Mgr. Zuzana \u0160\u00edblov\u00e1, PhD."},"content":{"rendered":"

Predstavujeme V\u00e1m slovensk\u00fdch vedcov<\/strong>, ktor\u00ed sa 22. a 23. m\u00e1ja 2026<\/strong> z\u00fa\u010dastnia podujatia BIOBRANIE 2026<\/strong><\/a> pri Ve\u013ekom Dra\u017ediaku v mestskej \u010dasti Petr\u017ealka<\/strong><\/a>. Okrem mapovania biodiverzity sa bud\u00fa venova\u0165 aj populariz\u00e1cii svojej pr\u00e1ce medzi \u0161kolami a \u0161irokou verejnos\u0165ou.\u00a0<\/p>\r\n

V nasleduj\u00facom \u010dl\u00e1nku predstavujeme pr\u00e1cu Mgr. Zuzany \u0160\u00edblovej, PhD.<\/strong>, ktor\u00e1 sa dlhodobo venuje v\u00fdskumu v\u00e1\u017eok na \u00dastave krajinnej ekol\u00f3gie SAV v.v.i.<\/strong><\/a> a ich v\u00fdznamu v ekosyst\u00e9moch. Pribli\u017euje v \u0148om, pre\u010do s\u00fa v\u00e1\u017eky d\u00f4le\u017eitou skupinou pre monitoring biodiverzity a ako ich mo\u017eno sk\u00fama\u0165 aj pomocou ob\u010dianskej vedy.<\/p>\r\n

\"\"<\/p>\r\n

Pre\u010do m\u00e1 v\u00fdznam sk\u00fama\u0165 v\u00e1\u017eky?<\/strong><\/p>\r\n

V\u00e1\u017eky maj\u00fa bioindika\u010dn\u00fd potenci\u00e1l, \u010do znamen\u00e1, \u017ee u\u017e len ich samotn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 v ekosyst\u00e9me n\u00e1m m\u00f4\u017ee napoveda\u0165 viac o jeho aktu\u00e1lnom stave. Pozn\u00e1me druhy \u00fazko viazan\u00e9 na \u0161pecifick\u00e9 podmienky prostredia, napr\u00edklad vz\u00e1cne ra\u0161elinisk\u00e1 s\u00a0n\u00edzkym pH vody, ako aj druhy tolerantn\u00e9 vo\u010di zne\u010disteniu a zn\u00ed\u017een\u00e9mu obsahu kysl\u00edka vo vode. Pr\u00edkladom tak\u00e9ho tolerantn\u00e9ho druhu je v\u00e1\u017eka plosk\u00e1 (Libellula depressa<\/em>), ktor\u00e1 je doslova rekordmanom v\u00a0pre\u017eit\u00ed v nepriazniv\u00fdch podmienkach. Jej larva pre\u017e\u00edva aj do\u010dasn\u00e9 vysychanie biotopu, ke\u010f sa zahrabe do vlhk\u00e9ho bahna a\u00a0po\u010dk\u00e1, k\u00fdm sa voda nevr\u00e1ti. Medzi v\u00e1\u017ekami n\u00e1jdeme aj pionierske druhy, ktor\u00e9 ako prv\u00e9 os\u00edd\u013euj\u00fa novovzniknut\u00e9 vodn\u00e9 biotopy. S postupom sukcesie (prirodzen\u00fdm v\u00fdvojom biotopu) tieto nahradia druhy, ktor\u00e9 vy\u017eaduj\u00fa vodn\u00e9 plochy s\u00a0bohatou veget\u00e1ciou.<\/p>\r\n

\"\"<\/p>\r\n

V\u00e1\u017eka plosk\u00e1 Libellula depressa<\/em> (\u0160\u00edblov\u00e1, 2025)<\/p>\r\n

V\u00e1\u017eky maj\u00fa amfibick\u00fd \u017eivotn\u00fd cyklus, v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota str\u00e1via ako larvy vo vode, zatia\u013e \u010do dospel\u00e9 jedince \u017eij\u00fa na s\u00fa\u0161i len nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov. T\u00e1to adapt\u00e1cia im umo\u017e\u0148uje citlivo reagova\u0165 na zmeny v oboch prostrediach. Preto s\u00fa v\u00e1\u017eky ve\u013emi v\u00fdznamnou skupinou modelov\u00fdch organizmov, najm\u00e4 pre krajinn\u00fdch ekol\u00f3gov.<\/p>\r\n

\"\"<\/p>\r\n

Klinovka \u017eltonoh\u00e1 Stylurus flavipes<\/em> - larva vyliezaj\u00faca z\u00a0vody (\u0160\u00edblov\u00e1, 2025)<\/p>\r\n

Niektor\u00e9 vz\u00e1cnej\u0161ie v\u00e1\u017eky p\u00f4sobia ako d\u00e1\u017ednikov\u00e9 druhy. \u010castokr\u00e1t ide o\u00a0druhy, ktor\u00e9 s\u00fa predmetom ochrany pri vyhlasovan\u00ed chr\u00e1nen\u00fdch \u00fazem\u00ed a\u00a0t\u00fdmto sp\u00f4sobom poskytuj\u00fa ochranu aj ostatn\u00fdm organizmom \u017eij\u00facim v danej oblasti. Preto je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pravidelne sledova\u0165 ich roz\u0161\u00edrenie a\u00a0celkov\u00fd stav ich popul\u00e1cie. D\u00e1\u017ednikov\u00e9 druhy s\u00fa tie\u017e \u010dasto vyu\u017e\u00edvan\u00e9 na propag\u00e1ciu a\u00a0\u0161\u00edrenie povedomia o\u00a0v\u00fdznamnom biotope \u010di \u00fazem\u00ed. Pr\u00edkladom je mimoriadne atrakt\u00edvna v\u00e1\u017eka jedno\u0161kvrnn\u00e1 (Leucorrhinia pectoralis<\/em>), ktor\u00e1 je jedn\u00fdm z\u00a0vlajkov\u00fdch druhov slovensk\u00fdch ra\u0161elin\u00edsk.<\/p>\r\n

\"\"<\/p>\r\n

V\u00e1\u017eka jedno\u0161kvrnn\u00e1 Leucorrhiinia pectoralis<\/em> (\u0160\u00edblov\u00e1, 2025)<\/p>\r\n

V\u00e1\u017eky maj\u00fa v\u00fdznam aj v poskytovan\u00ed ekosyst\u00e9mov\u00fdch slu\u017eieb. S\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou biodiverzity a\u00a0v potravnom re\u0165azci plnia regula\u010dn\u00fa funkciu, preto\u017ee po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota s\u00fa drav\u00e9. Okrem toho tie\u017e sl\u00fa\u017eia ako potrava, najm\u00e4 pre ryby, vodn\u00e9 pav\u00faky, oboj\u017eiveln\u00edky a\u00a0vt\u00e1ky. Plnia aj kult\u00farnu ekosyst\u00e9mov\u00fa slu\u017ebu, preto\u017ee sa \u010dasto objavuj\u00fa ako symbol v\u00a0r\u00f4znych n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1ch, medic\u00edne \u010di be\u017enom umeleckom dizajne.<\/p>\r\n

\"\"<\/p>\r\n

\u0160idielko oby\u010dajn\u00e9 Coenagrion puella<\/em> uloven\u00e9 pav\u00fakom (\u0160\u00edblov\u00e1, 2025)<\/p>\r\n

Monitoring v\u00e1\u017eok na Slovensku a\u00a0ob\u010dianska veda<\/strong><\/p>\r\n

Hist\u00f3ria v\u00fdskumu v\u00e1\u017eok na Slovensku siaha a\u017e do za\u010diatku 19. storo\u010dia. V posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach v\u0161ak ch\u00fdbal systematick\u00fd a kontinu\u00e1lny v\u00fdskum a aktualiz\u00e1cia historick\u00fdch \u00fadajov. S\u00fa\u010dasn\u00e9 odonatologick\u00e9 \u0161t\u00fadie sa zameriavaj\u00fa najm\u00e4 na mapovanie druhov eur\u00f3pskeho v\u00fdznamu alebo pokr\u00fdvaj\u00fa len mal\u00e9 oblasti, \u010do neposkytuje komplexn\u00fd obraz o popula\u010dnom stave v\u0161etk\u00fdch druhov na Slovensku. Pravidelne aktualizovan\u00e9 \u00fadaje o v\u00fdskyte s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre monitorovanie popula\u010dn\u00fdch trendov, ktor\u00e9 sa neust\u00e1le menia v d\u00f4sledku faktorov, ako je zmena kl\u00edmy \u010di r\u00fdchlo napreduj\u00faca urbaniz\u00e1cia. Vzh\u013eadom na nedostatok odonatol\u00f3gov (expertov na v\u00e1\u017eky) je nevyhnutn\u00e9 vyu\u017e\u00edva\u0165 n\u00e1stroje ob\u010dianskej vedy a zvy\u0161ova\u0165 povedomie o tejto problematike medzi \u0161irokou verejnos\u0165ou. V\u010faka svojmu n\u00e1padn\u00e9mu vzh\u013eadu v\u00e1\u017eky pri\u0165ahuj\u00fa \u0161irok\u00e9 spektrum pozorovate\u013eov, \u010do predstavuje pr\u00edle\u017eitos\u0165 na efekt\u00edvnu populariz\u00e1ciu a zapojenie verejnosti do monitorovacieho \u00fasilia. Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom bol spusten\u00fd projekt na iNaturalist, verejne dostupnej, celosvetovo zn\u00e1mej a \u013eahko pou\u017eite\u013enej bezplatnej platforme, ktor\u00fa u\u017e mnoho \u013eud\u00ed na Slovensku pou\u017e\u00edva. Projekt s n\u00e1zvom V\u00e1\u017eky (Odonata) Slovenska automaticky zhroma\u017e\u010fuje v\u0161etky \u00fadaje o v\u00fdskyte v\u00e1\u017eok na Slovensku zverejnen\u00e9 na platforme iNaturalist. Ka\u017ed\u00fd pridan\u00fd \u00fadaj obsahuje fotografiu, d\u00e1tum, \u010das, miesto a identifika\u010dn\u00e9 \u010d\u00edslo. V\u010faka tomu m\u00f4\u017eu \u00fadaje overi\u0165 odborn\u00edci. Odkedy sme za\u010dali tento projekt propagova\u0165, zaznamenali sme v\u00fdrazn\u00fd n\u00e1rast nahran\u00fdch \u00fadajov. Doteraz sme touto cestou zhroma\u017edili 2 589 pozorovan\u00ed 65 druhov (celkovo ich aktu\u00e1lne \u017eije na Slovensku 67) a zapojilo sa do\u0148 368 pozorovate\u013eov. V z\u00e1znamoch sa naj\u010dastej\u0161ie nach\u00e1dzaj\u00fa be\u017enej\u0161ie druhy s tendenciou k striehnutiu na koris\u0165 (perchers), ktor\u00e9 s\u00fa jednoduch\u0161ie na fotografovanie. Objavili sa v\u0161ak aj niektor\u00e9 vz\u00e1cne druhy ako Coenagrion ornatum<\/em>, Stylurus flavipes<\/em> alebo Cordulegaster heros<\/em>. \u00dadaje z iNaturalistu s\u00fa verejne dostupn\u00e9, no jednotliv\u00e9 n\u00e1lezy je mo\u017en\u00e9 citova\u0165 pomocou ich ID. Pr\u00edkladom vyu\u017eitia t\u00fdchto \u00fadajov je publik\u00e1cia V\u00e1\u017eky Bratislavy (dostupn\u00e1 vo\u013ene na ResearchGate alebo na str\u00e1nke \u00daKE SAV, v.v.i.), v ktorej sme kombinovali \u00fadaje z ob\u010dianskej vedy a na\u0161e vlastn\u00e9 ter\u00e9nne d\u00e1ta na vytvorenie m\u00e1p v\u00fdskytu jednotliv\u00fdch druhov. S\u00fa\u010das\u0165ou podobn\u00fdch pr\u00e1c m\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00e1ve aj va\u0161e fotky v\u00e1\u017eok \ud83d\ude0a.<\/p>\r\n

\"\"<\/p>\r\n

Odonatol\u00f3g vo svojom prirodzenom prostred\u00ed \ud83d\ude0a<\/p>\r\n

Pre\u010do s\u00fa v\u00e1\u017eky vhodn\u00e9 modelov\u00e9 organizmy na mapovanie formou ob\u010dianskej vedy?<\/strong><\/p>\r\n