E-shopObjednať program
0
0,00  Položky 0

Žiadne produkty v košíku.

Vedomí učitelia - Metódy vo vyučovaní

8 apríla, 2020

Príručka pre posilnenia učiteľa – Karol Herian

Dobré učenie je viac o kladení otázok než o dávaní správnych odpovedí.“ (Josef Albers)

 

Dostávame sa k tretiemu pilieru, na ktorom  stojí pevné a zrelé pôsobenie učiteľa a tým sú metódy.  Zjednodušene povedané, ide o kompetenciu „ako“ učiť.

V pedagogike sa hovorí o didaktickej kompetencii, ktorá je oveľa širšia ako len uplatňovanie metód a zahŕňa mnoho tém súvisiacich s učebnými plánmi, cieľmi, osnovami, vyučovacím procesom, psychológiou, hodnotením, organizáciou vyučovania,   učebnými pomôckami, technikami a podobne.

Samozrejme, všetci poznáme bežné metódy zo školskej praxe ako prednáška, vysvetľovanie, pozorovanie, laboratórna práca a pokusy, práca s literatúrou, opis,  experimenty, rozhovor ale i projektové vyučovanie a podobne. Navyše  v každom odbore a pre každý študijný predmet sa historicky vyvinulo mnoho špecifických metód vyučovania, aj veľmi jednoduchých, ale i komplexných, napríklad v matematike Hejného metóda, pri výučbe cudzích jazykov metóda celkovej telesnej reakcie či storytelling, problémové vyučovanie v dejepise a podobne.

Ako sme už spomínali, k profesijnému rastu a rozvoju každého pedagóga patrí sledovanie vývoja metodík v jeho predmete a ich aktívne využívanie. Dnes sledujeme v celosvetovom meradle obrovský nárast a rozvoj didaktických nástrojov aktívneho učenia, máme k dispozícií celé súbory techník a aktivít rozdelených podľa  potrieb žiakov a učiteľov. Do prostredia formálneho vzdelávania sa preberajú stratégie a vzdelávacie metódy dlhodobo využívané v neformálnom vzdelávaní, v prostredí zážitkového učenia (skauting, záujmové kluby, centrá voľného času, kurzy pre verejnosť), a tak je v školách stále bežnejšia skupinová práca,  tímová hra, vrstovnícke učenie, brainstorming, hranie rolí a podobne.

Metód je mnoho, sú vhodnejšie i menej vhodné, ich uplatnenie záleží od učebného cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, od žiakov, vyspelosti triedy a, samozrejme, od zručnosti pedagóga. Metódy aktívneho vyučovania často prinášajú do procesu učenia nové a nečakané momenty, vyžadujú od žiakov i učiteľa bdelú prítomnosť, pripravenosť reagovať na vznikajúce situácie celkom po novom, keď často nevieme, k akému záveru v procese vyučovania dôjdeme. Obrazne môžeme povedať, že tieto metódy posúvajú vyučovanie z disciplinovaného koncertu pod taktovkou dirigenta smerom k „jam session“.  A práve tento prvok „otvorenosti“ – ktorý pri tradičných metódach frontálneho vyučovania nie je prítomný! – lepšie pripravuje žiaka na život i najrôznejšie profesijné situácie. Žiak nesedí v škole kvôli osvojeniu si učiva, ale pre aktívne učenie sa vo vyvíjajúcich sa procesoch, aby bol pripravený žiť a tvoriť v realite, vo viac-menej neznámom svete budúcnosti.

Metódy aktívneho učenia s prvkom otvorenosti rešpektujú žiaka nie ako „nádobu na učivo“ ale ako otvorený a uvedomujúci sa systém v neustálej interakcii s okolím. Žiak nenaberá učivo, on transformuje vstupy, triedi ich, vyhodnocuje, spracováva, tvorí výstupy a sám sa premieňa, vždy v interakcii so živými systémami, v najrôznejších sociálnych vzťahoch.  Jeho pohľad sa stále mení, jeho poznanie nie je ukončené, ono rastie a aj sa spochybňuje, rozbíja, neustále sa reformuje. Učenie si vyžaduje stres i pokoj, zapojenie tela i mysle, individuálnej práce i práce tímovej, disciplínu a uvoľnenosť  a je nesmierny kumšt umožniť žiakom zúčastniť sa takéhoto procesu. Zdravé učenie sa vyžaduje naozaj dobrého učiteľa. Človeka osobnosť, človeka  so zdravými vzťahmi a odborníka, ktorý vie pre svojich zverencov vytvoriť priestor, príležitosti a metódy... a oni sa budú učiť sami!

V tejto kapitole si predstavíme niekoľko metód zážitkového vzdelávania, ktoré sú všeobecne uplatniteľné pri výučbe väčšiny predmetov. Aj keď sú pre mnohých učiteľov stále tabu, všimli sme si, že sa predsa stále viac udomácňujú na našich základných a stredných školách. A aby sme posilnili naše argumenty pre ich aktívnejšie aplikovanie, citujme z diela Didactica magna  Jána Amosa Komenského  (1592 – 1670):  „Začiatkom i koncom našej didaktiky nech je hľadať a nachádzať spôsob, podľa ktorého by učitelia menej učili, ale žiaci sa viac naučili, aby bolo v školách menej zhonu, nechuti a márnej práce, no viac voľného času, potešenia a zaručeného úspechu, v kresťanskom štáte menej temnôt, zmätkov a roztržiek, no viacej svetla, poriadku, mieru a pokoja.“

Aby učitelia menej učili, ale žiaci sa viac naučili...

 

Skupinová práca

Veľmi častá a efektívna metóda, pri ktorej sú účastníci rozdelení do menších skupín a v nich 1.) diskutujú o jednej rovnakej alebo viacerých témach 2.) pracujú na jednej rovnakej alebo viacerých úlohách.

Táto metóda je aktivizujúca, vťahuje účastníkov do procesu učenia sa, umožňuje vzájomné obohacovanie sa, poskytuje priestor aj pre menej výrečných účastníkov a podporuje spoluprácu. Okrem toho umožňuje účastníkom voliť si postup a tempo vlastnej práce.

Na začiatku realizácie skupinovej práce je potrebné účastníkov vhodne rozdeliť do skupín – podľa témy a cieľa vzdelávania ich môžeme deliť náhodne alebo vedome so špecifickým zámerom (zvlášť technicky a zvlášť humanitne nadaných žiakov alebo naopak, premiešať ich a pod.). Aj počet ľudí v skupine záleží od úlohy, no efekt skupinovej práce sa pri počte nad päť ľudí začína strácať. Učiteľ  musí jasne vysvetliť zadanie – úlohu pre jednotlivé skupiny. Počas samotnej práce pedagóg sleduje priebeh a v prípade potreby môže skupiny podporiť, usmerniť. Na konci aktivity často nasleduje prezentácia výstupov jednotlivých skupín.

 

Hra

Hra je činnosť, ktorá má pôvodne zmysel sama v sebe, ak sa však zručne použije v rámci vzdelávacieho procesu, môže u žiakov prispieť k učeniu sa alebo k dosiahnutiu vedomých zmien. Ak sa hra uvádza so vzdelávacími cieľmi, nie je to už hra, ale vzdelávacia aktivita.

Ako učitelia môžeme hry využívať na rozvoj veľmi širokého spektra kompetencií, ale i osvojovania si učiva (zdravá komunikácia, strategické myslenie, kreativita, tímová spolupráca, riešenie konfliktov, zvládanie rizík a prekonávanie problémov, prírodovedné objavy a poznávanie zákonitostí, učenie sa reálií v najrôznejších odboroch, opakovanie poznatkov, analýza problémov, syntéza, usudzovanie, logika a pod.).

Ako aj pri iných metódach, aj pri hre je veľmi dôležité urobiť kvalitný rozbor (reflexiu, debriefing). Žiak sa neučí zo zážitku, ale z jeho vedomej reflexie.

 

Sebareflexia

Metóda vlastnej analýzy stavu žiaka, jeho poznania, postojov. Čím častejšie pozveme žiakov k uvedomeniu si svojho stavu či k reflexii vlastného myslenia, názorov alebo hodnôt, tým viac im pomáhame k vedomejšiemu preberaniu zodpovednosti za seba a svoje učenie.

Existuje veľa aktivít a možností, ako pozvať žiakov k sebahodnoteniu, k analýze uskutočnených krokov a aj k vyjadreniu svojho uvedomenia. Žiaci môžu individuálne odpovedať na otázky či vypisovať rôzne dotazníky. Existuje aj mnoho kreatívnych spôsobov, ako žiakom uľahčiť pohľad na seba – žiaci si napríklad vyberajú obrázky či karty, ktoré reprezentujú ich pocity, kompetencie či znalosti. Postavením sa na nakreslenú škálu na zemi (od jedného okraja znamenajúceho súhlas až po druhý okraj, ktorý predstavuje nesúhlas) môžu žiaci fyzicky vyjadriť svoje odpovede.  Učiteľ môže taktiež požiadať žiakov, aby sa prirovnali k obrazu, symbolu, piesni alebo zvieraťu a oni takýmto zástupným spôsobom dokážu veľa o sebe zdieľať.  Môžu odpovedať športovou terminológiou, zhodnotiť si svoje kompetencie prirovnaním sa k športovcom či športovým výkonom a podobne.

 

Diskusia

Ide o vzájomný rozhovor, výmenu názorov medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi (učiteľ – žiaci alebo žiaci medzi sebou) na spoločnú tému. Efektívna je najmä vtedy, ak majú žiaci aspoň minimálnu vedomosť alebo skúsenosť s danou témou. Rozoznávame dva základné typy diskusií: riadená diskusia (iniciatívu preberá učiteľ, ktorý riadi diskusiu), voľná diskusia (učiteľ len uvedie diskusiu a predstaví tému; otázky a priebeh diskusie necháva na žiakoch). Niekedy môžeme žiakov pozvať aj do štruktúrovanej diskusie (žiaci si manažujú diskusiu sami podľa vopred pripravených pravidiel a zásad).

Diskusia sa javí ako jednoduchá metóda, ale jej zvládnutie nie je vždy ľahké a vyžaduje skúseného učiteľa. Riziko pri realizácii diskusie môžu predstavovať žiaci so silnou osobnosťou či výrečnosťou, ktorí nenechávajú dostatočný priestor vyjadriť sa iným alebo prípady, keď sa nerešpektujú stanovené zásady, prípadne ak učiteľ diskusiu vhodne neusmerňuje.

Učitelia okrem základnej podoby diskusie môžu využívať množstvo facilitačných formátov, ktoré umožňujú vyhnúť sa vyššie spomínaným rizikám. Medzi takéto formáty patria worldcafe, fishbowl alebo otáčajúce sa kruhy. Niektoré facilitačné metódy podporujú kreatívne myslenie či tvorbu nových nápadov: brainstorming, 6 klobúkov, Walt Disney metóda a pod.

Niekedy pomôže, ak učiteľ „odštartuje“ diskusiu takzvanými diskusnými „rozbuškami“, čo môžu byť fotky, obrázky,  video, provokujúca otázka do skupiny, definícia, na tabuľu zapísaný nepravdivý výrok, citát...).

 

Kreatívne metódy

Nejde o metódy, ktoré majú viesť primárne k rozvoju kreativity, sú to metódy inšpirované umeleckou činnosťou a oslovujeme nimi podvedomé vrstvy ľudskej mysle. Vedú k objavnému vnímaniu reality, prírodných zákonitostí a rovnako vlastného správania, postojov, zvykov jednotlivca. Tieto metódy tiež podporujú vnímanie druhých ľudí, ich konania alebo hodnôt. Vo vhodnej situácii a dobre realizované posilňujú dosahovanie vzdelávacích cieľov v najrôznejších predmetoch.

Práca s hudbou, rytmom, vlnami, pohyb šatiek, to všetko môže byť impulz pre objavovanie fyzikálnych či prírodných zákonitostí. V humanitnej oblasti využívame množstvo aktivít z oblasti dramaterapie, výtvarného umenia (grafické či výtvarné vyjadrenie postupov, stratégie, vzťahov, hodnôt), literatúry (tvorivé či automatické písanie). Niektorí učitelia  využívajú prácu s asociáciami – využívajú karty, obrazy, fotografie. Tvorba projektu môže byť zaznamenaná prostredníctvom príbehu či fotopríbehu. Rovnako hudba či film môžu byť tvorivo a efektívne začlenené do vzdelávacieho procesu.[1]

 

Rolová hra

Pri rolovej hre dvaja alebo viacerí žiaci  zahrajú úlohu (rolu) pred ostatnými žiakmi alebo pred vybraným pozorovateľom – spolužiakom. Všetko sa odohráva vo vopred určenej konštelácii zameranej na vzdelávaciu tému a cieľ  (obyčajne je každá rola výstižne opísaná).  Účastníci, ktorí sú zapojení v aktivite, musia dobre pochopiť svoju rolu s prideleným modelom správania (informácie alebo postoje), ktorý zosobňujú počas celej aktivity. Úlohou ostatných je pozorovať a neskôr reflektovať a analyzovať  konanie a postoje jednotlivých postáv vo vzťahu k preberanej téme.

Rolové hry využívame pri nácviku rôznych komunikačných a sociálnych zručností i upevnení vedomostí v humanitných odboroch (schopnosť komunikovať v cudzom jazyku, riešiť konflikty, viesť skupinu, odpovedať na etické dilemy, reagovať z pozície historickej osobnosti a pod.)  Aplikujeme ju tiež vtedy, ak je naším cieľom, aby účastníci zažili istú situáciu z rôznych pohľadov, videli dôsledky svojich činov na iných alebo ak chceme zmeniť ich postoj, poukázať na rôznorodosť názorov a podobne.

Výhodou tejto metódy je aktivita, zanietenosť a udržaná pozornosť skupiny a tiež spontánnosť tejto metódy – aj pri rovnakom opise rolí vždy sa realizuje ináč. Musíme dbať na to, aby sa žiaci cítili komfortne a po ukončení sa dostali čo najskôr mimo svojich rolí. Pri rozbore nezabúdame okrem iného aj na zdieľanie pocitov účastníkov.

Rolová hra je jedna z najmocnejších metód s ohľadom na aktívne učenie sa žiakov, avšak pre značnú psychickú záťaž na zúčastnených si vyžaduje veľmi kompetentné vedenie zo strany učiteľa.

 

Demonštrácia

Pod demonštráciou rozumieme najrôznejšie aktivity, pri ktorých učiteľ „netextovým“  spôsobom predvedie žiakom tému/situáciu/problém/prípad, ktorý je následne podkladom pre reflexiu, analýzu, a tak sa stáva východiskom pre učenie sa.

Demonštrácia má pôvod v prírodných vedách, keď učiteľ pred žiakmi ukazoval nejaký prírodný, fyzikálny či chemický jav. Dôležité je však žiakom vopred zadať úlohu, aby sledovali a hodnotili konkrétne aspekty demonštrácie.

Dnes sa demonštrácia často  realizuje formou videa, no najčastejšie ju predvedie sám učiteľ alebo vybraní žiaci.  Učiteľ napríklad predvedie fiktívny príhovor a žiaci v ňom majú hľadať všetky rečové chyby alebo prejavy netolerancie. V inom prípade, napríklad na hodine geografie, učiteľ uvedie videoukážky rôznych krajín a žiaci majú identifikovať vybrané environmentálne aspekty.

 

Prípadová štúdia

Študenti analyzujú vopred pripravenú a odprezentovanú situáciu – prípad – najčastejšie v podobe tlačeného dokumentu. Tento prípad (case) musí súvisieť s témou a cieľmi vyučovania, mal by byť kvalitne opísaný, aby bol vskutku zdrojom „učenia sa“. Tento prípad môže byť vzorom úspešného projektu, ale aj príkladom zlyhania. Podstatou tejto metódy je predpoklad, že dôkladným preskúmaním jedného prípadu lepšie porozumieme iným podobným prípadom a môžeme sa lepšie pripraviť na vlastnú prax.

Dobre realizovaná metóda prehlbuje učenie sa, porozumenie obdobným príkladom, poskytuje nápady, myšlienky, podporuje predstavivosť, inšpiruje, napomáha zmeny, poskytuje spätnú väzbu.

Učitelia môžu použiť prípady – „cases“ z iných historických období, z iných škôl v okrese alebo iných krajín: „Ako založiť kompost na školskom dvore“, „Ako sa efektívne učiť cudzie jazyky“, „Ako pozorovať vtáctvo“ a pod.

 

Energizér – životabudič

Ťažko by sme hľadali presnú definíciu tejto metódy. V našom kontexte sa energizér používa v situáciách, keď chceme skupinu „zobudiť“, rozhýbať, zaktivizovať. Uvádzame ho nielen na začiatku programu,  ale vhodne ho môžeme zaradiť aj počas duševne náročnej hodiny. Vtedy klesá pozornosť žiakov a životabudič ich môže znovu „naštartovať“.

Energizérom môžu byť hravé pohybové cvičenia, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom či preberanou témou a ich zmysel je iba v aktivovaní žiakov. Existuje však mnoho aktivít, ktoré môžeme prepojiť s témou vyučovacej hodiny a ak ich takto vhodne využijeme, môžu poslúžiť aj ako príjemné a nenáročné „nabudenie“ účastníkov na danú tému. (Napríklad hádzanie loptičiek v kruhu môže pomôcť pri uvedení témy spolupráce, ale môžeme ho tiež využiť na vnímanie niektorých fyzikálnych zákonov a pod.)

 

 

CVIČENIE  Používame rôzne metódy

Ak sa stretnete s celým kolektívom, vypíšte si na tabuľu päť vzdelávacích tém v rôznych predmetoch, ktoré by ste chceli učiť aktívnejšou metódou.

Rozdeľte sa do piatich skupiniek a pre každú vzdelávaciu tému pripravte plán vyučovacej hodiny za použitia niektorej z vyššie uvedených metód.

Každý skupinka odprezentuje kolegom svoj návrh, po ktorom môže nasledovať diskusia.

[1] Poznáme konkrétny príklad, keď hodinu matematiky žiaci začali maľbou Klimtovho obrazu Strom života. Viete si domyslieť metodický zámer učiteľa?

 

 

Karol Herian – Príručka pre posilnenie učiteľov/časť Dvanásť bariér v komunikácii

Vydané v rámci projektu „Kooperácie v oblasti vzdelávania v pohraničnom regióne SK-AT“ realizovaného v rámci Programu spolupráce INTERREG V-A SK-AT

 

Auf Deutsch:

Karol Herian: Bewusste PädagogInnen – Persönlichkeit, Beziehungen, Methoden / Handbuch für Unterstützung der Lehrer

U nás v DAPHNE sa toho stále veľa deje, aby Vám nič neuniklo, odoberajte naše novinky. 
Ďakujeme Vám za dôveru.
DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie
je mimovládna organizácia zameraná na ochranu prírody.
Kontaktné údaje

DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie
Podunajská 24
821 06 Bratislava

+421 2 455 240 19
daphne@daphne.sk

+421 948 181 533
ekovychova@daphne.sk

Bankové spojenie
Tatra Banka: SK27 1100 0000 0026 6745 5010
IČO: 30814081
DIČ: 20 20 912 157
IČ DPH: SK 20 20 912 157
Zapísaný v Registri MV SR Bratislava I, VVS/1-900/90-12768

Naše údaje ako prijímateľa na poukázanie 2% 

IČO: 30 81 40 81
Právna forma: Občianske združenie
DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie
Podunajská 24
821 06 Bratislava

cartcrossmenu