Časové bloky sú v protiklade k jasne vedeným štandardným hodinám. Obe sú však dôležité v školskom dni dieťaťa.
Schopnosť pracovať počas časových blokov si žiada istý cvik tak u detí ako aj u dospelých. Čím častejšie a pravidelnejšie sa takéto hodiny realizujú, tým je to pre obe strany jednoduchšie.
Časové bloky vytvárajú priestor na precvičenie osobných kompetencií, sociálnych kompetencií i kreativity.
Časové bloky umožňujú deťom pracovať na vlastných projektoch a vo vlastnom tempe.
Časové bloky dávajú priestor aj nude, na podnet ktorej môžu vzniknúť tvorivé nápady.
Aby sa dali takéto časové bloky vôbec realizovať, je potrebné aby pedagóg pracoval s princípom „menej je viac“.
V závislosti na definícii časového bloku/hodiny, môže byť možnosť voľby viac alebo menej obmedzená.
Ak sa rozhodneme zaradiť do rozvrhu aj časový blok, musíme rátať s tým, že deti si počas neho môžu zvoliť aj také aktivity, ktoré nie vždy zodpovedajú predstavám nás dospelých o vzdelávaní. V tomto prípade je potrebné nanovo definovať čo to učenie vlastne je.
Časový blok v týždni: Jedenkrát v týždni, v stanovenom čase, sa deti môžu slobodne rozhodnúť, akým aktivitám sa budú venovať
Voľná práca počas každého dňa: Princíp časových blokov sa môže realizovať aj denne (napríklad vždy na konci školského dňa).
Voľná práca sa strieda so štandardne vedenými hodinami: V princípe môže byť školský deň rozdelený na väčšie bloky: Blok štandardne vedených hodín na začiatku dňa sa môžu striedať s voľnými hodinami, počas ktorých môžu žiaci pracovať na individuálnych projektoch. Po prestávke či pauze na obed, môže nasledovať ďalší blok
Voľný čas pre deti [anglicky]: http://www.theatlantic.com/education/archive/2014/06/for-better-school-results-clear-the-schedule-and-let-kids-play/373144/
návrat na schému