V školách prevláda zaužívaná predstava, že k učeniu dochádza len vtedy, keď je po ňom žiak schopný správne zodpovedať na kontrolné otázky alebo keď dokáže hovoriť o svojich vedomostiach.

Učenie v škole sa vo všeobecnosti spája s matematikou, jazykmi, vedou, kým iné oblasti v ňom majú len okrajové zastúpenie.

Učenie však nie je len o osvojovaní si vedomostí. Ľudia sú komplexné bytosti, ktoré sa učia všetkými zmyslami a vždy v spojitosti s ľuďmi z okolia.

Hra je pre rozvoj detí veľmi dôležitá. Túžba detí po hre sa v nich po dovŕšení školského veku len tak nevytratí. V dnešnej dobe je práve škola jedno z mála miest, kde sa deti môžu hrať s vrstovníkmi. Deti sa vedia ďaleko lepšie hrať ako dospelí. Kompetencie, ktoré si počas hier osvojujú sú pritom rozsiahle a rôznorodé.

Čím menej zadaní má nejaká úloha, tým je pri nej potrebná menšia podpora zo strany dospelých. Deti sa dokážu hrať aj bez pomoci dospelých, preto si netreba robiť vždy perfektnú prípravu. V čase, keď sa časť detí hrá, môže pedagóg s inými deťmi pracovať na zložitejších projektoch.