Deťom treba sprostredkovať priamy zážitok, aby nadobudli reálne skúsenosti: Deti dokážu pochopiť fyziku až vtedy, keď veľakrát postavajú z kociek vežu, ktorá sa zrúti. Podobne je to aj so svetom čísiel - môže sa pred nimi odhaliť až potom, ako pri hre prerátajú veľké množstvo guličiek. Čo to znamená, keď sa povie „ostať v niečom ponorený“, dokážu deti pochopiť len vtedy, ak majú možnosť popasovať sa s aktivitou, ktorú si sami vybrali a následne ju aj po viacerých nezdarených pokusoch dokázali zvládnuť. Deti potrebujú najskôr získať veľa priamych skúseností, aby dokázali reflektovať súvislosti.

Na začiatku stojí otázka. Učebnice vychádzajú často z odpovedí, ktoré chceme deťom sprostredkovať. Deti ale nie sú hlúpe. Oni cítia, že za obsahom učebníc nestojí žiadna skutočná otázka a preto sa ani nedokážu pre ne veľmi nadchnúť. Ak však budeme vychádzať z otázky a nie z odpovede, môže sa stať, že nebudeme poznať odpoveď, ktorú hľadáme, čo môže byť pre učiteľa nepríjemné. Pokiaľ však upustíme od predstavy, že učiteľ by mal vedieť všetko, stane sa cesta za poznaním naozaj vzrušujúcou.

Von do prírody! K tomu, aby človek získaval reálne skúsenosti, potrebuje reálne prostredie. Je rozhodne lepšie pozorovať žaby v rybníku, ako o nich čítať v knihe. Oheň založený v lese môže pomôcť pochopiť chemické reakcie ľahšie ako čítanie poučiek.

Pri vzdelávaní treba využiť aj okolité prostredie: Veľa príležitostí na vzdelávanie ponúka okrem prírody aj samotné mesto, či dedina. Učiť sa môžeme aj počas nákupu v obchode, návštevou remeselníka, organizovaním charitatívnej akcie a pod. V prípade výletov, realizovaných mimo školu, je dobré, ak je účasť na nich dobrovoľná.