Lainzer Tiergarten

Lokalita je známa impozantným „zámkom snov“ Hermesvilla, ktorý bol postavený v roku 1886 pre rakúsku cisárovnú „Sissi“ - Alžbetu Bavorskú.

Súčasťou Lainzer Tiergarten je aj prírodná lesná rezervácia Johannser Kogel ponechaná na tzv. „samovývoj“ – teda bez zásahu človeka.

Hodnota územia spočíva vo vysokej biodiverzite - množstve ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a vysokom podiele stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva.

Legenda

x

Kliknutím na zastávku zobrazíte blžšie informácie k danej zastávke. Po nejakom čase okno automaticky zmizne. Pokiaľ chcete okno zatvoriť skôr, kliknite na ľubovoľný bod na mape.

Zastávka (s číslom 1)

Dobrovoľné zastávky

Moja poloha

Od Lainzer Tor cez „Zámok snov“ k vyhliadke a späť

Trasa

Od Lainzer Tor cez „Zámok snov“ k vyhliadke a späť

Trasa, cca 7 km

vedie od: Lainzer Tor (po „Naturerlebnispfad / Naturlehrpfad“) - Hermesvilla – Rohrhaus – Wienerblick - ST. Veiter Tor – Hermesvilla - Lainzer Tor

Od Lainzer Tor cez „Zámok snov“ k vyhliadke a späť

Lainzer Tiergarten

Zvernica Lainzer Tiergarten, nachádzajúca sa na západnom okraji mesta Viedeň, bola z veľkej časti prenechaná prírode. Na ploche 2 450 hektárov ponúka pestré scenérie. Spolu s druhovo rozmanitým zastúpením živočíchov i rastlín tak predstavuje nielen prírodovedne zaujímavú lokalitu, ale aj obľúbenú rekreačnú a výletnú destináciu hlavného mesta Rakúska.

Vodné toky a plochy

Územím preteká niekoľko potokov a návštevníkov osvieži viac ako 10 pekne upravených studničiek či prameňov. Neďaleko najsevernejšej vstupnej brány, tzv. Pulverstampftor, tečie potok Rotwasser, patriaci medzi najväčšie potoky v Lainzer Tiergarten. Ústi do blízkej rieky Viedenky. Nachádzajú sa tu aj dva rybníky Grünauer Teich a Hohenauer Teich. Medzi typických obyvateľov žijúcich najmä v blízkosti čistých potokov a studničiek patria salamandry škvrnité (Salamandra salamandra).

Foto: Foto1a.

Foto: Foto1b.

Ochrana prírody

Viedenský les nebol chránený odnepamäti. V roku 1872 hrozilo, že sa štvrtina plochy lesa predá na výrub. Vtedy sa vďaka Josefovi Schöffelovi, s pomocou aktívnych novinárov, podarilo výrubu zabrániť. Od roku 1941 je už územie Lainzer Tiergarten prírodnou rezerváciou, od roku 2002 súčasťou Biosférickej rezervácie Viedenský les a od roku 2008 aj súčasťou lokalít Natura 2000. Do prírodnej rezervácie patrí aj prírodná lesná rezervácia Johannser Kogel. Na rozlohe cca 45 hektárov bola vyhlásená v roku 1972 a je ponechaná na výskum a prirodzený vývoj, bez možnosti vstupu návštevníkov.

Lesy

Lainzer Tiergarten je súčasťou Viedenského lesa (“Wienerwald”), ktorý sa tiahne bezprostredne pred bránami Viedne. Väčšinu územia (80 percent) tvoria lesné plochy, pričom najhojnejším druhom stromu je buk lesný (Fagus sylvatica). Zásadný význam pre prežitie množstva lesných organizmov majú odumierajúce a mŕtve stromy. Na odumretých bukoch žije krásny fuzáč alpský (Rosalia alpina), ktorý sa v posledných rokoch vyskytoval vo Viedni iba vzácne. Možno tu nájsť zostatky dubových porastov so 400-ročnými dubmi s obvodom kmeňa viac ako štyri metre. Patria medzi najstaršie stromy - rastie tu dub červený (Quercus rubra), dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus robur) a dub cerový (Quercus cerris). Odumreté duby vyhľadáva vzácny fuzáč dubový (Plagionotus arcuatus), či náš najväčší chrobák roháč veľký (Lucanus cervus). Vo zverníkoch pri bráne Lainzer Tor žije jelenia, danielia, srnčia a muflónia zver. Usilujú sa tu o spätné vyšľachtenie tura divého, vyhubeného v roku 1627. Obora aj okraje lesa sú zaujímavé aj jediným výskytom orchidey známej netypickým ružovým guľovitým súkvetím, pavstavača hlavatého (Traunsteinera globosa), vo Viedni.

Lúky

Lúky vo Viedenskom lese vznikli vyklčovaním a stáročným obhospodarovaním územia človekom. Aby nezarástli, je potrebné ich pravidelne kosiť a spásať. Dnes sa však vo Viedenskom lese pasie málo a aj preto patria lúky medzi najviac ohrozené biotopy. Z viac ako 80 prísne chránených voľne rastúcich druhov, poddruhov a odrôd orchideí možno nájsť na území Lainzer Tiergarten asi 20 z nich. Vzácne sa tu vyskytuje vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), či päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea). Na vlhkých lúkach rastie kruštík močiarny (Epipactis palustris), vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata), vstavač vojenský (Orchis militaris) a jarná forma neotiney počernej (Neotinea ustulata). Vlhké lúky s prameniskovou vegetáciou obľubujú aj jedny z našich najmenších obojživelníkov - mloky bodkované (Triturus vulgaris). Ich dĺžka málokedy presiahne 6 centimetrov. Neodmysliteľnou súčasťou lúk sú motýle. Z celkovo 105 druhov denných motýľov, vyskytujúcich sa vo Viedni, bolo 74 zaznamenaných práve v Lainzer Tiergarten - napr. vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) či babôčka admirálska (Vanessa atalanta). Z nočných druhov je bežný spriadač kostihojový (Euplagia quadripunctaria) a lišaj marinkový (Macroglossum stellatarum), vzhľadom a pohybom krídel pripomínajúci kolibríka.

Foto: Lorem ipsum dolor sit amet consectetur.

Foto: Lorem ipsum dolor sit amet consectetur.

Z histórie

Prvá písomná zmienka o území pochádza z roku 1270, od polovice 15. storočia slúžilo ako cisársky poľovný revír. Súčasnú rozlohu dosiahol Lainzer Tiergarten v 18. storočí za vlády cisára Františka Jozefa I., jedného z najdlhšie panujúcich monarchov v dejinách. Aj dnes tu môžeme obdivovať impozantný „zámok snov“ Hermesvilla, ktorý dal postaviť pre svoju manželku, cisárovnú Sissi. Vila aj s okolitými budovami a stajňami bola dokončená v roku 1886. Možno tu navštíviť súkromné komnaty, reprezentačné miestnosti s umeleckými dielami, či nádherné gigantické lustre, vyzdobené stropy a nástenné maľby od Hansa Makarta, Gustava Klimta a Victora Tilgnera. Zaujímavosťou je, že ulica vedúca k vile bola jedna z prvých vo Viedni, ktorá mala elektrické osvetlenie a vila bola tiež jednou z prvých budov vo Viedni s telefónnym spojením. Od roku 1978 slúži na organizovanie výstav a je súčasťou Viedenského múzea.

Foto:Lorem ipsum dolor sit amet consectetur.