Lokality
[wpml_language_selector_widget]
Dolná časť lokality je známa podhorskou riečkou Vydrica s nádhernými prírodnými zákutiami, zachovaným mlynom a Partizánskou lúkou. Hornú časť v okolí Kamzíka symbolizuje televízna veža, okolitý areál Cvičnej lúky ako aj sedačková lanovka.
V každom ročnom období poskytuje príjemný oddych pod korunami majestátnych stromov.
Lesopark patrí medzi jedno z najobľúbenejších miest rekreácie v mestskom prostredí hlavného mesta Bratislavy.
V roku 1973 bol na juhovýchodných svahoch karpatského masívu vyhlásený Bratislavský lesný park. Zo súčasnej rozlohy 3 100 hektárov pokrývajú prevažnú väčšinu lesy. Ostatné časti tvoria lúčne porasty, vodné toky a nádrže a zastavané plochy. Prioritný rekreačný charakter lesoparku zdôrazňuje využitie lesov ako „lesy osobitného určenia´´ s významnou zdravotnou a rekreačnou funkciou, ako aj množstvo novovznikajúcich oddychových zón.
Územie ukrýva množstvo prameňov, studničiek, potok i rybníky. Asi najznámejšou je 17 km dlhá podhorská riečka Vydrica, ktorá sa územím voľne kľukatí (meandruje) a vytvára malebné zákutia. V jej hornom toku sa vyskytuje vzácny rak riavový (Austropotamobius torrentium) a bola tu pozorovaná aj vydra riečna (Lutra lutra). Z pôvodných druhov rýb tu žije pstruh potočný (Salmo trutta fario), z množstva vodného hmyzu vyniká naša najväčšia vážka pásikavec veľký (Cordulegaster heros).
Lesnatosť územia je 96 percent, pričom prevládajúcou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica). Niekedy vytvára nádherné vysoké porasty, nazývame ich aj sieňové. Charakteristickým druhom bučín je fuzáč alpský (Rosalia alpina), častý je aj náš najväčší ďateľ tesár čierny (Dryocopus martius). Z ihličnatých stromov je tu najhojnejšia borovica lesná (Pinus sylvestris) a smrek obyčajný (Picea abies), z krov najmä trnka, baza čierna a červená, hloh, malina, černica, drieň, dráč, bršlen a iné. Z popínavých druhov rastlín môžeme pozorovať brečtan, chmeľ či plamienok. Jaseňovo-jelšový podhorský lužný les, ktorému dominuje jelša lepkavá (Alnus glutinosa) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), zas lemuje veľkú časť brehov Vydrice.
Územie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty s 2. stupňom ochrany prírody a krajiny. Popri rieke sa nachádza nové chránené územie prírodná rezervácia (PR) Vydrica, vyhlásené z dôvodu ochrany prirodzených procesov a umožnenia prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev. V rámci európskej sústavy chránených území Natura 2000 patrí Bratislavský lesopark medzi územie európskeho významu (ÚEV) Homoľské Karpaty, ÚEV Vydrica a chránené vtáčie územie (CHVÚ) Malé Karpaty.
Najnavštevovanejšie lokality s množstvom hracích prvkov, prepojením na cyklotrasy a vybudovanou infraštruktúrou sú dnes najmä Partizánska lúka, Železná studienka, Kačín, Horáreň Krasňany či Kamzík s novovybudovaným Infocentrom.
Tušili ste, že na celom území Bratislavského lesoparku je vyše 40 studničiek a prameňov? Štyri rybníky v Hornej Mlynskej doline boli pôvodne vybudované ako nádrže na zachytávanie a akumuláciu zrážkovej vody, ktorou sa počas sucha zásobovali vydrické mlyny. Dnes slúžia najmä na rekreáciu a rybolov a sú domovom či liahniskom viacerých druhov obojživelníkov - napr. skokan zelený (Rana esculenta), či salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a plazov užovka obojková (Natrix natrix).
Hoci na území lesoparku predstavujú lúky iba asi 3 percentá jeho rozlohy, plnia mimoriadne dôležitú úlohu. V lesnom prostredí predstavujú miesta, kde sa slní, loví alebo oddychuje veľká časť lesného hmyzu. Vo vysokej vegetácii (nielen počas jej kvitnutia) žije mnoho druhov cikádok, bzdôch a vošiek, ktoré sa živia rastlinnými šťavami a produkujú medovicu. Z denných motýľov môžeme pozorovať výborného letca vidlochvosta feniklového (Papilio machaon), z ďalších opeľovačov sa tu vyskytujú napr. čmeľ poľný (Bombus pascuorum) a čmeľ zemný (Bombus terrestris), rôzne chrobáky, pestrice (Eristalis tenax a Eupeodes corollae), osy (Polistes sp), či sršne (Vespa crabro). Spoznať hmyzích obyvateľov a význam lúk možno aj prostredníctvom Včelej lúky v Krasňanoch pri horárni či návštevou apidomčeka na Kačíne.
Lesy tiahnuce sa nad ohybom Dunaja (Malé Karpaty) spomínal Ptolemaios už v 2. storočí ako Luna silva – mesačné lesy. Významný vplyv na vývoj tohto územia malo vyrubovanie pralesov a veľkolov zveri v období Rímskej ríše. Rozvoj priemyslu bol spojený s ťažbou dreva a vznikom kameňolomov. V 14. a 15. storočí sa začali v Malých Karpatoch budovať celé sústavy mlynov a píl poháňaných vodou, len na Vydrici ich bolo šesť. V druhej polovici 18. storočia malo lesné hospodárstvo mesta už pevnú organizáciu na čele s lesmajstrom a od roku 1994 tu hospodári príspevková organizácia mesta Mestské lesy v Bratislave (MLB).
