Predstavujú jedinečnú ukážku nádhernej prírody, dávnej histórie a bohatej kultúry v blízkosti hlavného mesta Bratislavy.
Pestrú mozaiku vytvárajú lužné lesy, lesostepi a vodné spoločenstvá v kontraste s krajinou intenzívne využívanou človekom.
Pozorovať tu môžeme majestátne dreviny, neúnavné bobry, rozmanité lúky s orchideami a množstvo opeľovačov.
Územie sa rozprestiera medzi riekou Dunaj a obcou Rusovce. Z východu je ohraničené riekou Dunaj, z juhu a zo západu viac-menej kopíruje protipovodňovú ochrannú hrádzu a zo severu Jarovským ramenom.
V minulosti pokrývali väčšinu územia vŕbovo-topoľové lužné lesy. Dunaj sa tu široko rozlieval a strácal rýchlosť. Unášaný materiál sa postupne ukladal, čím sa vytvoril rozsiahly nánosový kužeľ tvoriaci Podunajskú rovinu. Riečne usadeniny, tvorené najmä štrkopieskami, definujú charakter územia. V čase, kým ešte neboli vytvorené hrádze, sa Dunaj predieral cez vlastné náplavy, pričom premiestňoval svoje koryto vytvárajúc množstvo živých i mŕtvych ramien. Krajina sa pred zásahom ľudí neustále dynamicky menila. Jej súčasný vzhľad ovplyvnil človek, ktorý napriamil tok rieky Dunaj a postavil v blízkosti vodné dielo Gabčíkovo.
O to väčší význam má v súčasnosti chránené územie Ostrovné lúčky s jeho jedinečnou mozaikou lužných lesov, lesostepí, vodných a močiarnych spoločenstiev. Nájdeme tu prevažne mäkké lužné lesy s prevahou vŕbových porastov, kde-tu popretkávané priestormi suchších lesostepí, tvorených najmä rôznymi druhmi tráv. Postupne smerom ďalej od vodného toku prechádza mäkký lužný les do tvrdého jaseňovo-brestovo-dubového lužného lesa. Husté porasty mohutných stromov vytvárajú bezpečné prostredie na hniezdenie nášho najväčšieho dravca orliaka morského (Heliaeetus albicilla).
Ku charakteru územia patrí sústava dunajských ramien a umelých rôzne veľkých vodných plôch – štrkovísk, ktoré vznikli po ťažbe štrkopieskov. V ramenách sa vzácne vyskytuje exoticky vyzerajúca rastlina rezavka aloovitá (Stratiotes aloides), či mäsožravá bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris). Vodné plochy sú hniezdiskom kačice divej (Anas platyrhynchos), pestrofarebného rybárika riečneho (Alcedo atthis), ako lovisko ich využívajú rybáre, volavka popolavá (Ardea cinerea), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo), či dokonca bocian čierny (Ciconia nigra). V celom území sa dá pozorovať činnosť bobra vodného (Castor fiber). Podzemné vody tejto oblasti majú vysokú kvalitu a vyhovujú na pitné účely. Kúpanie sa v Čunovských jazerách je zakázané (Malé jazero je v 2. stupni ochrany, Veľké jazero je v 4. stupni ochrany).
Záchrana zvyškov lužných lesov, vzácnych lúk a vodných spoločenstiev, ktoré tu pretrvali, je z hľadiska ochrany prírody veľmi významná. Lokalita je vyhlásená za chránený areál Ostrovné lúčky a je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000 ako územie európskeho významu Ostrovné lúčky. Zároveň sa nachádza v chránenom vtáčom území Dunajské luhy, čo dokazuje obrovský význam územia pre populácie rôznych druhov vtákov. Vďaka jedinečnosti mokraďových biotopov je taktiež súčasťou Ramsarskej lokality Dunajské luhy, ktorá je chránená v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva.
Lesostepi sú tvorené lúkami s občasnou prítomnosťou kríkov, pričom prevažuje hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Cornus sanguinea), dráč obyčajný (Berberis vulgaris) a drieň obyčajný (Cornus mas). Sú významné najmä výskytom vzácnych druhov orchideí (skupina vstavačovitých), ktoré tu rastú v bohatých populáciách - vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač vojenský (O. militaris), vstavač ploštičný (O. coriophora). Občas sa nájde vstavač počerný (Orchis ustulata) a ojedinele aj červenohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis). Na konci leta rozkvitá vzácny pokrut jesenný (Spiranthes spiralis). Pestrá mozaika Ostrovných lúčok poskytuje životný priestor všetkým štyrom druhom na Slovensku sa vyskytujúcich užoviek, dvom druhom jašteríc a väčšine druhov obojživelníkov. Staré stromy sú obľúbeným útočiskom netopierov.
V mnohých častiach Ostrovných lúčok je vplyv človeka zrejmý. Typickým prostredím, s ktorým sa v okolí Čunova stretneme, sú polia. Predstavujú človekom najviac pozmenený kus krajiny. V minulosti sa v krajine striedali lúky, pasienky, polia a lesy. Dnes sa rozloha polí zvyšuje často na úkor pestrých prírodných území a na scelených veľkých lánoch na nížine sa pestuje najmä kukurica, repka olejná a obilie. Človek pretváral ramená, menil prirodzené lužné lesy na monokultúry šľachtených druhov drevín , vytváral ťažobné jamy – štrkoviská a budoval protipovodňové hrádze. Prirodzený vodný režim povrchových a podzemných vôd je výrazne ovplyvnený prevádzkou vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros a to najmä manipuláciou s vodou na stupni Čunovo.
