Devínske jazero

Vysoká pri Morave, Stupava, Borinka, Bystrická hora, Mást III, Vačková

Počas záplav sa na Devínskom jazere vytvára tzv. fenomén riečneho jazera s výskytom najväčšieho komplexu zaplavovaných lúk v strednej Európe.

Patrí medzi územia, v ktorom sa prejavuje prirodzená riečna dynamika rieky Morava s rozlohou 1269 ha.

Pozorovať tu môžeme rozsiahle zaplavované lúky, lužné lesy a tzv. mŕtve ramená, ktoré sú zvyškom pôvodného toku rieky.

Pohľad na lokalitu Devínske jazero, vpravo je mŕtve rameno Šrek, 

Devínske jazero

Zaujímavým prírodným fenoménom je Devínske jazero, ktoré patrí k najlepšie zachovaným územiam v nive rieky Moravy. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Morava, južne od obce Vysoká pri Morave. Záplavové územie tu má rozlohu až 12 km2 a šírka nivy od rieky po hrádzu tu dosahuje až 3 km, čo je na Slovensku unikát, pretože väčšina takýchto mokradí bola zničená reguláciou tokov a odvodnením. Počas záplav sa na Devínskom jazere vytvára tzv. fenomén riečneho jazera, ktorý zadržiava povodňové vody a pôsobí ako prirodzená ochrana širokého okolia pred záplavou.

Lúky

Dôležitou skupinou druhov na týchto lúkach sú trávy, z ktorých najčastejšie dominuje psiarka lúčna (Alopecurus pratensis). Porasty sú vysoké, s vysokou produkciou sena, vo väčšine kosené dva krát ročne. K typickým druhom týchto lúk patrí fialovo kvitnúci plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia). Atraktívne kvety pripomínajú zvončeky a kvitnú začiatkom leta, ale aj na jeseň. Plodom plamienkov sú nažky s páperistými výrastkami ako pri poniklecoch. Typickým druhom je nenápadná pálčivka žilkatá (Cnidium dubium), ako aj graciola lekárska (Gratiola offcinalis).

Druhovo pestrá zaplavovaná lúka so zastúpením druhov – plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia) – fialová farba s omanom vŕbolistým (Inula salicina) Foto: Šefferová Stanová
V zimnom období sa tu zdržujú obrovské kŕdle severských populácií husí. Foto: Jureček

Mŕtve rameno Šrek sa tiahne pozdĺž asfaltovej cesty. Je naplnené vodou počas celého roka. Oko návštevníka zaujme leknica žltá (Nuphar lutea), ktorej veľké a lesklé listy vidíme na vodnej hladine celoročne, žlté kvety iba počas leta. Mŕtve ramená sú často lemované porastami ostríc alebo trstiny.

Niva Moravy je významným hniezdiskom, zimoviskom aj miestom odpočinku počas sťahovania pre desaťtisíce vtákov. Ak máme šťastie, môžeme vidieť krúžiace orliaky morské (Haliaeetus albicilla) - ich snehobiele klinovité chvosty sa dajú pozorovať aj voľným okom. Ďalším druhom, ktorý sa dá dobre pozorovať aj bez ďalekohľadu, je haja červená (Milvus milvus) – má hlboko vykrojený chvost.

Počas obdobia studenej vojny nebolo možné do územia vstúpiť, bolo to umožnené iba poľnohospodárom, ktorí tu kosili lúky. Od roku 1990 je Devínske jazero prístupné verejnosti a zároveň chránené. V nive Moravy a Dyje sa nachádza najväčší komplex zaplavovaných lúk v strednej Európe. Vznik týchto lúk v alúviách nížinných riek je výsledkom činnosti záplav a udržateľného využívania človekom. Sú rozšírené v teplých a relatívne suchých oblastiach a vyskytujú sa v nich druhy schopné tolerovať ako dlhodobé záplavy, tak aj sucho v období bez záplav.

Postupujúce záplavy v terénnych zníženinách zmenia zakvitnuté lúky na zaplavené jazero. Rastliny sú schopné prežiť zaplavenie vodou, prinášajúcou aj množstvo živín. , Rastliny ich premenia na biomasu, ktorá sa pokosením dostáva z územia preč. Foto: Šefferová Stanová
Hvizdák veľký patrí k hniezdnym druhom zaplavovaných lúk. Foto: commons.wikimedia.org

Lúky poskytujú stanovište a významný zdroj potravy pre širokú paletu vtáčích druhov. Medzi typické druhy, ktoré tu hniezdia, patrí napr. hvizdák veľký (Numenius arquata). Zo zaplavených lúk nivy Moravy sa často ozývajú kŕdle husí. V zimnom období sa tu zdržujú obrovské kŕdle severských populácií, ktoré tvoria hus divá (Anser anser), hus bieločelá (Anser albifrons) i hus siatinná (Anser fabalis). Hus divá sa tu vyskytuje aj v lete.

Bývalá rezervácia Dolný les sa nachádza v blízkosti Vysokej pri Morave a slúži na ochranu pravidelne zaplavovaného mäkkého lužného lesa. Tvoria ho najmä domáce vŕbovo-topoľové porasty (vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ čierny). Sú to dreviny s tzv. mäkkým drevom. Odborne sa nazývajú vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy.

Leknica žltá patrí k typickým vodným rastlinám teplých oblastí. Foto: Archív Daphne

arrow-leftchevron-down-circle