Ukrýva dva prírodné šperky - jedinú sprístupnenú jaskyňu západného Slovenska – jaskyňu Driny a jediný (občasný) vodopád v Malých Karpatoch - Hlbočiansky vodopád.
Hradisko Molpír na východnom výbežku Malých Karpát nad obcou Smolenice patrí k najvýznamnejším náleziskám staršej doby železnej (halštatskej) v strednej Európe a k najstarším slovanským hradiskám na Slovensku. Je našou národnou kultúrnou pamiatkou.
V blízkosti sa vypína krásny Smolenický zámok s nádherným parkom a rybníkom.
Územie sa rozprestiera medzi vrchmi Jahodník (311 m n. m.) a Driny (483 m n. m.) nad obcou Smolenice. Na severe hraničí s Plaveckým krasom a na juhozápade prechádza do Kuchynsko-orešanského krasu. Tieto tri krasy sa niekedy označujú ako „Kras Bielych hôr“. Zo Smoleníc sa dá vyraziť na viaceré zaujímavé turistické trasy – napríklad na najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby (768 m n. m.).
Smolenický kras je jednou z ôsmich krasových oblastí Malých Karpát s rozlohou asi 7 km2. Najstaršie horniny (245 až 235 miliónov rokov) predstavujú stredno triasové vápence a dolomity. Nachádzajú sa tu aj pestré bridlice vystupujúce vo vinohradoch alebo piesčité vápence s množstvom skamenených morských živočíchov. V tomto krasovom území je vápenec väčšinou pokrytý vegetáciou, ktorá obmedzuje vznik povrchových krasových foriem ako sú závrty, krasové kaňony, či krasové pramene. Unikátnou je sto metrov hlboká dolina Hlboče, ktorá je zároveň jedinou krasovou poloslepou dolinou v Malých Karpatoch. V území sa nachádza približne 320 neprístupných jaskýň. Jediná verejnosti sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku je dlhá 680 metrov a volá sa Driny.
Drevinové zloženie Smolenického krasu je veľmi pestré: tvoria ho prevažne buk, dub, hrab, jaseň štíhly, javor horský a lipa, z ihličnatých drevín borovica. Z nepôvodných druhov sa tu vyskytuje gaštan jedlý. Z krovín sa hojne vyskytuje drieň obyčajný (Cornus mas), višňa mahalebka (Cerasus mahaleb) a jaseň mannový (Fraxinus ornus). Na najexponovanejších otvorených miestach Doliny Hlboča a Drín rastie jasenec biely (Dictamnus albus), či kosatec dvojfarebný (Iris variegata). Na vrchole Drín sa roku 1987 zistil dokonca nový druh slovenskej flóry nadutec nafúknutý (Myrrhoides nodosa).
Územie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty s druhým stupňom ochrany. Časť trasy vedie národnou prírodnou rezerváciou (NPR) Hlboča s piatym (najvyšším) stupňom ochrany s krásnymi výhľadmi na široké okolie. Pod ňou je jediná verejne prístupná jaskyňa Malých Karpát, ktorá je súčasťou národnej prírodnej pamiatky (NPP) Driny a zároveň súčasťou územia európskeho významu (ÚEV) Biele hory. Nachádza sa tu aj prírodná pamiatka (PP) Čertov žľab s piatym stupňom ochrany s ojedinelým geologickým útvarom - skalným žľabom kaňonovitého rázu a krasovými formami.
Malé Karpaty sú asi 100 km dlhé jadrové pohorie tiahnuce sa od Bratislavy severovýchodne po Nové Mesto nad Váhom. Mnohé teplomilné druhy rastlín a živočíchov tu dosahujú svoju severnú hranicu rozšírenia. V ich východnej časti sa čiastočne zachoval vinohradnícky charakter krajiny. Na Slovensku predstavujú začiatok mohutného karpatského oblúka, ktorý geologicky začína už rakúskymi Hainburskými vrchmi, oddelenými od hlavného masívu širokým korytom Dunaja a Devínskou bránou.
Najvýznamnejším vodným tokom je Smolenický potok, v blízkosti tečie aj množstvo iných, napr. potok Smutná či Majdan. Nad dolinou Hlboča môžeme v blízkosti Vlčiarne nájsť viaceré vyvieračky (pramene). Pri topení snehu a výdatných dažďoch, najmä počas jari, tu vzniká občasný deväť metrov vysoký vodopád „Padlá voda,,, známy ako Hlbočiansky vodopád. Voda sa po niekoľkých metroch pod vodopádom stráca v podzemí a vyviera až v podobe vyvieračiek v okolí Smoleníc.
V starom rozkladajúcom sa dreve žijú viaceré nenápadné vzácne chrobáky ako drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus) a kováčik fialový (Limoniscus violaceus), v blízkosti potokov obojživelníky ako salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a kunka žltobruchá (Bombina variegata). V lesoch žije množstvo veľkých cicavcov - jeleň lesný (Cervus elaphus), či u nás nepôvodné a v minulosti vysadené druhy - daniel škvrnitý (Dama dama) a muflón obyčajný (Ovis musimon), ďalej je to divá sviňa (Sus scrofa), vzácne aj jazvec lesný (Meles meles) a kuna lesná (Martes martes). Jaskynné priestory či stromové dutiny využívajú viaceré druhy netopierov - netopier veľkouchý (Myotis bechsteinii), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), či lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii).
V lesnatých územiach využívali od nepamäti ľudia drevo ako stavebný materiál či zdroj tepla a lesnú zver ako zdroj obživy. S ťažbou a spracovaním dreva súviseli aj tzv. gravitačné lesné železnice, ktoré sa tu začali budovať okolo roku 1880, neskôr boli nahradené úzkorozchodnými a úzkokoľajnými železnicami. V roku 1876 dal gróf Móric Pálfi vybudovať na neďalekej bystrine Parná sústavy rybníkov pre chov lososovitých rýb, kde sa dnes chová pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Salmo gairdneri) a sivoň americký (Salvelinus fontinalis).
