Lokalita je známa pre prítomnosť početnej teplomilnej fauny a flóry, s bohatým výskytom orchideí. Z hľadiska druhovej pestrosti patrí k najvýznamnejším územiam na Slovensku
Pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na Devínskej Kobyle nachádzalo skalnaté vápencové pobrežie teplého Bádenského mora. Sandberg je svetovo známa paleontologická lokalita s unikátnym výskytom neogénnych skamenelín. Dosiaľ sa tu našlo viac ako 350 druhov fosílnych organizmov.
Devínska Kobyla vytvára spolu s Hainburskými vrchmi v Rakúsku najzápadnejší výbežok karpatského oblúka, ktorý je považovaný za klenotnicu rozmanitosti geologických javov.
Devínska Kobyla je malokarpatský vrch v Bratislave, lokalizovaný medzi mestskými časťami Devín, Devínska Nová Ves a Dúbravka. S výškou 514 m n. m. ide o najvyšší bod Devínskych Karpát a Bratislavy. Veľmi populárnou, paleontologicky i geologicky významnou lokalitou na Devínskej Kobyle je Sandberg - piesočná terasa a pozostatok treťohorného morského útesu s náleziskami skamenelín. Devínska Kobyla je v súčasnosti chránená ako prírodná rezervácia s rozlohou 652 ha a je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000 ako územie európskeho významu Devínska Kobyla.
Na Devínskej Kobyle vládnu podmienky podobné stepiam južnej a juhovýchodnej Európy a na ich udržanie je potrebná pastva. Od 60-tych rokov 20. storočia sme už na Devínskej Kobyle stratili takmer dve tretiny rozlohy stepných biotopov. Boli zalesnené, alebo zarástli náletovými kríkmi a drevinami, pretože sa tu prestalo pásť. Pastva kozami opäť začala v roku 2013. Obnova tradičnej pastvy je kľúčovou podmienkou zachovania vzácnych stepných biotopov v území.
Slnečné, teplé stanovištia, kde je v letnom období nedostatok pôdnej vlahy, sa nazývajú xerotermy. Také sú aj južné a juhozápadné svahy Devínskej Kobyly. Sú druhovo mimoriadne bohaté. Poskytujú životný priestor vzácnym a ohrozeným orchideám. Zaznamenaných bolo až 26 druhov, z toho jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum) je druh európskeho významu. Hmyzovník včelovitý (Ophrys apifera) je na Slovensku vzácny. Hmyzovníky svojimi kvetmi napodobujú vzhľad samičiek svojich hmyzích opeľovačov. Jasenec biely (Dictamnus albus) má aromatické ružové kvety s tmavo-fialovou žilnatinou so škoricovo-citrónovou vôňou. Je mohutný, môže mať výšku až jeden meter. Zvlášť za horúceho dňa sa silice z jeho stonky a listov intenzívne vyparujú.
Zo strmých pieskových terás pod Sandbergom môžete vidieť v lete vyletovať pestrofarebné vtáky – včeláriky zlaté (Merops apiaster), ktoré si v kolmých stenách vyhrabávajú až meter dlhé nory. Na zimu odlietajú do tropických oblastí Afriky.
Lesy pokrývajú väčšinu územia, nájdeme tu hlavne dubovo-hrabové lesy a bukové lesy, na strmých svahoch teplomilné dubové lesy, v roklinách sutinové lesy. Sú rozmanité, bohaté na rôzne druhy drevín a bylín. Na jar ich doslova zaplavia kvety snežienky jarnej (Galanthus nivalis), chochlačky dutej (Corydalis cava), pečeňovníka trojlaločného (Hepatica nobilis), veternice iskerníkovitej (Anemone ranunculoides), i ďalších druhov. V častiach lesa s dostatkom svetla možno nájsť aj pôvodný stredomorský druh smyrnium prerastenolisté (Smyrnium perfoliatum).
Z lesných chrobákov môžeme vidieť roháča obyčajného (Lucanus cervus) alebo fuzáča veľkého (Cerambyx cerdo). Devínska Kobyla je „rajom“ motýľov. Zaznamenala sa tu doteraz takmer polovica všetkých druhov motýľov Slovenska. Modráčik rozchodníkový (Scolitantides orion) je typický druh na tejto lokalite viazaný na skalné prostredie lomov a suché stráne.
Nesprístupnené jaskyne, ako Medzivrstvová jaskyňa či Abrázna jaskyňa, si zasluhujú pozornosť z dôvodu zimovania netopierov. Najčastejší druh netopiera na zimoviskách Devínskej Kobyly je uchaňa čierna (Barbastella barbastellus).
