Barokový komplex zámku a historického anglického parku sa prepája s lužnou krajinou. Písali sa v ňom posledné dni dejín Rakúska-Uhorska, zámok bol rezidenciou cisára Karola I. a jeho manželky Zity v rokoch 1918 až 1919.
Na prízemí zámku sa nachádza stála prírodovedná interaktívna expozícia Národného parku Donau-Auen.
V dunajskom ramene Fadenbach môžeme pozorovať korytnačky močiarne či volavky popolavé, v Eckartsauer Bad našla útočisko vzácna ryba blatniak tmavý.
Na ľavom brehu Dunaja, medzi Bratislavou a Viedňou, asi 10 km od stredovekého mestečka Hainburg, sa priamo na dunajskej cyklotrase v srdci národného parku ukrýva zámok Eckartsau. Je obklopený upraveným anglickým parkom a prechádza do divokého lužného lesa. Územím vedú dve turistické trasy. Kratšia (Rundweg Eckartsau) má 3,3 km. Veľký okruh má 8 km (Grosse Donaurunde) a vinie sa lúkami a lužným lesom až k hlavnému toku Dunaja s vlečnou cestou.
Eckartsau je známe ako javisko svetovej histórie v oblasti Dunajských luhov. Na severnom okraji rozsiahleho záplavového územia, bohato popretkávaného mŕtvymi ramenami, stál v 12. storočí štvorboký vodný hrad. Významné obdobie nastalo v roku 1720, keď ho získal najvyšší kancelár Českého kráľovstva František Ferdinand Kinský. Pričinil sa o prestavbu stredovekého hradu s pôvodne obrannou funkciou na rezidenčný a reprezentatívny zámok - skvost barokovej architektúry. Neskôr, po smrti grófa Kinského, bol v roku 1760 odkúpený manželom osvietenej panovníčky Márie Terézie. František Štefan Lotrinský dokončil jeho prestavbu „z vodného hradu na panské sídlo“ a stal sa obľúbeným miestom jeho poľovačiek. Po smrti Márie Terézie zostal zámok prázdny a časté záplavy prispeli k jeho rýchlemu chátraniu. Opätovný rozkvet zažil až za arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este na prelome 19. a 20. storočia. Novobaroková prestavba zámku za jeho éry priniesla aj také moderné technológie, ako splachovací záchod či prototypový vysávač. Arcivojvoda sa prejavil aj ako vášnivý milovník záhrad, čoho dôkazom je krásny anglický park. Koniec 1. svetovej vojny znamenal koniec Habsburskej monarchie a podpísanie abdikácie nástupníkom trónu Karolom I. priamo na zámku. Zámok bol počas 2. svetovej vojny vyrabovaný, neskôr prešiel do majetku štátu a bol krásne zrenovovaný. Dnes spolu s vnútornými expozíciami a vonkajším areálom predstavuje významné prírodné a kultúrne dedičstvo Rakúska.
Priamo v zámockom parku sa nachádza mŕtve rameno Dunaja - Fadenbach. Je obklopené trstinovým porastom, v ktorom si našli úkryt viaceré druhy vodného vtáctva, ako sliepočka vodná (Gallinula chloropus) či potápka hnedá (Tachybaptus ruficollis). Jestvujúce mŕtve ramená už nie sú prepojené s hlavným tokom Dunaja – napĺňajú ich buď podzemné alebo záplavové vody. Nachádza sa tu aj staré kúpalisko Eckartsauer Bad - jedno z útočísk vzácnej ryby blatniaka tmavého (Umbra krameri).
V Národnom parku Donau-Auen je prioritou ponechať prírodu na voľný vývoj, čo je spojené so vzdelávaním detí i dospelých. Už niekoľko rokov uskutočňuje národný park v susedstve zámockého parku letné ochranárske mládežnícke tábory - tzv. Junior Ranger Camp. Osvetu posilňuje aj stála prírodovedná interaktívna expozícia, ktorá je počas roka bezplatne verejne dostupná v prízemí zámku. V zámockom parku nájdeme aj rôzne vzdelávacie prvky – drevenú pozorovateľňu pri ramene, hmyzie hotely alebo veľké edukačné drevené detské ihrisko. Park je zároveň východiskovým bodom prehliadok so sprievodcami národného parku pre tých, ktorí chcú zažiť divočinu lužného lesa naozaj naplno.
Záplavové územie v okolí hradu je už niekoľko stoviek rokov ovplyvňované ľudskou činnosťou, najmä za účelom lovu zo strany majiteľov pozemkov. Preto je tu viac pastvín ako na iných miestach národného parku. Pred reguláciou rieky to bol široký pás riečnych ostrovov a bočných ramien, ktorými pretekala voda. V súčasnosti je tu relatívne sucho, takže typický charakter záplavového územia zanikol. Na iných miestach, ako je Schönau, Orth alebo na podobných miestach na južnom nábreží Dunaja, je v dôsledku projektov obnovy rieky v posledných rokoch vlhkejšie a dochádza tu v porovnaní s Eckartsau k menšiemu usadzovaniu štrkových náplavov Dunaja. Významný zásah človeka vidieť na rozsiahlom anglickom parku, ktorý obklopuje zámok. Po desaťročiach úprav bol vytvorený 27 hektárov veľký areál, pripomínajúci historickú krajinnú záhradu. Spája Moravské pole (Marchfeld) s neskrotnou divočinou lužných lesov. Za jeho údržbu dnes zodpovedajú Rakúske spolkové lesy (ÖBf).
Fadenbach v oblasti Orth an der Donau až po Eckartsau je jeden z mála životných priestorov blatniaka tmavého (Umbra krameri) v Rakúsku. Dajú sa tu pozorovať ondatry (Ondatra zibethicus), ale aj naše pôvodné korytnačky močiarne (Emys orbicularis). V stojatých vodách sa darí leknici žltej (Nuphar lutea), vzácnejšej šípovke vodnej (Sagittaria sagittifolia), rozpuku jedovatému (Cicuta virosa) a leknu bielemu (Nuphar lutea). Rozsiahle lúky v okolí zámku vyhľadávajú v období ruje mohutné jelene (Cervus elaphus). Aj zámocký park je útočiskom vzácnych živočíchov ako sú roháč veľký (Lucanus cervus) či fuzáč veľký (Cerambyx cerdo).
Okolité lužné lesy sú súčasťou Národného parku Donau-Auen. V porovnaní s dynamickými lužnými oblasťami v Schönau an der Donau a Orth an der Donau má tento les odlišný charakter. Nájdeme tu tzv. „odlesnené ostrovy“ - vyklčované lokality s viditeľnými stopami po niekdajších dunajských ramenách, ako je napr. „Rote Wird“ neďaleko Dunaja.
