Zo strany Hainburgu nás zaujme pohľad na majestátne vápencové skaly a od Dunaja výhľad na rozsiahle lesy. Z vrchu uvidíme nádhernú panorámu Dunaja a jeho zaplavovaného územia, pohoria Hainburské vrchy a Slovenska.
Na vrcholovej plošine Braunsbergu je zrekonštruovaná časť palisády a strážnej veže z keltského osídlenia, ktoré pred viac ako 2 000 rokmi vybudoval keltský kmeň Bójov.
Na 30 metrov vysokom skalnom brale nad Dunajom je zrúcanina hradu Röthelstein.
s majestátnymi vápencovými skalami nájdeme priamo nad Hainburgom. Je jedným z troch kopcov Hainburských vrchov, ktoré ako jediné pohorie v Rakúsku patrí do Karpát. Prírodná rezervácia „NSG Braunsberg-Hundsheimerberg“ tu bola vyhlásená v roku 1978. Vďaka svojej polohe na rozhraní Álp, Karpát a Panónskej nížiny a dlhodobému vplyvu človeka patrí územie k prírodným klenotom. Svahy kopca pokrývajú rozsiahle skalné stepi, suché a polosuché trávnaté porasty, ktoré boli v minulosti intenzívne pasené. Tieto porasty patria k najvzácnejším a našli tu útočisko mnohé ohrozené druhy flóry a fauny. Pastva je doložená na starých mapách, kde je Braunsberg od 16. storočia vedený ako pasienok, resp. step. Ešte začiatkom 20. storočia sa tu cez deň pásol dobytok, kravy a kozy. Pozostatky bývalých pastvín sa na malých častiach územia zachovali dodnes. Pastva je čiastočne obnovená prostredníctvom starého a obzvlášť robustného plemena koňa Konik.
Najstaršie osídlenie Braunsbergu siaha do doby halštatskej (staršia doba železná) - približne 7. až 6. storočie p. n. l. Bolo tu aj významné keltské hradisko, ktoré v 2. až 1.storočí p. n. l. (neskorá doba železná) vytvoril keltský kmeň Bójov. Braunsberské a devínske hradisko spolu s opevneným strediskom v Bratislave tvorili v priestore Devínskej brány trojuholník významných centier tohto obdobia. Boli križovatkou významných obchodných ciest - jantárovej a dunajskej cesty. Pozostatkom a znázornením keltského osídlenia je zrekonštruovaná časť hradiska chráneného palisádovou stenou so vsadenou strážnou vežou.
Územie sa vyznačuje mimoriadne bohatým zastúpením hmyzu. Nájdeme tu predovšetkým druhy obľubujúce slnečné, teplomilné, lesostepné až stepné lokality. Modlivku zelenú (Mantis religiosa) rozpoznáme podľa výraznej trojuholníkovej hlavy s veľkými očami. Sága stepná (Saga pedo) je veľká bezkrídla kobylka dorastajúca až do dĺžky 12 cm. Samček pavúka stepníka červeného (Eresus cinnaberinus) má výrazné červené sfarbenie so 4 až 6 čiernymi škvrnami. Z motýľov sa tu vyskytuje napr. očkáň skalný (Chazara briseis), z divých včiel murárky (Osmia mustelina, Osia mitis), z rovnokrídlovcov koník slovanský (Stenobothrus eurasius).
V blízkosti keltskej pozorovateľne kvitnú v jarnom období botanické rarity, akými sú kavyle (rod Stipa). Sú to ozdobné trávy s plodmi, ktoré majú dlhé, páperisté osiny povievajúce vo vetre. Žltokvitnúci hlaváčik jarný (Adonis vernalis) nás zaujme výraznými kvetmi. Lesy na svahoch pohoria sú výrazne suchšie a značne sa líšia od lesov v dolnej časti kopca lemovanej Dunajom, kde sa nachádzajú lužné lesy. Lesné časti tvoria najmä porasty dubov plstnatých (Quercus pubescens) a javorov poľných (Acer campestre). Miestami možno pozorovať aj zastúpenie nepôvodných borovíc (Pinus sp.), pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima) či agáta bieleho (Robinia pseudoaccacia). K botanickým zaujímavostiam v rezervácii patrí klinček Lumnitzerov (Dianthus lumnitzeri) a ježibaba belasá rusínska (Echinops ritro subsp. ruthenicus). Klinček Lumnitzerov rastie na skalách a skalnatých svahoch, má biele voňavé kvety, ktoré vyrastajú zo sivozelených trsov. Ježibaba belasá rusínska má neprehliadnuteľné modré kvety zoskupené v guľovitom kvetenstve. Skalné stepi osídľuje žltokvitnúca tarica kopcová (Alyssum montanum), či rozchodník biely (Sedum album) a svetlé lesostepné stanovištia zdobí voňavý a neprehliadnuteľný jasenec biely (Dictamnus albus).
Braunsberg v sebe ukrýva aj bývalý lom a viaceré malé jaskyne. Pestrú históriu a jedinečné prírodné hodnoty územia Braunsbergu dnes návštevníkom približujú aj mnohé informácie v podobe kamenných pamätníkov (pamiatka Karpatských Nemcov a Dr. Josefa Lenza), informačná tabuľa o prírodnom chránenom území či tabuľa s prehľadne popísanými turistickými trasami.