Plytké slabo slané jazero s maximálnou hĺbkou 2 metre je zvyškom oceánu Tethys, nachádza sa v Rakúsku a Maďarsku. Neusiedlersee je s rozlohou cca 315 km2 najväčšie stepné jazero v Európe.
Centrum Národného parku Neusiedler See – Seewinkel v Illmitz ponúka pútavú prírodovednú výstavu a neďaleká pozorovateľňa vtáctva je ideálna pre birdwatching (pozorovanie vtáctva).
Lange Lacke je najväčším z viac ako 40 slaných jazier v národnom parku a vtáčím rajom európskeho významu.
Približne 100 km2 Národného parku Neusiedler See - Seewinkel leží na rakúskom a 200 km2 na maďarskom území. V jeho okolí sa môžete vydať niektorou z 2 500 kilometrov dlhých cyklotrás - tá najobľúbenejšia, dlhá 138 kilometrov, je prepojená s Dunajskou cyklocestou. Pre národný park je typická veľká rozmanitosť druhov aj biotopov – nájdeme tu lúky, slaniská, slané jazerá, či rozsiahle porasty trstiny. Priemerná hĺbka vody v jazere je niečo cez jeden meter. Národný park je známy najmä bohatým výskytom vtáctva - môžeme tu pozorovať až 350 rôznych druhov.
Nájdeme tu mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov prispôsobené na extrémne podmienky slanísk a pieskov. Panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch sú v celej Európe osobitne chránené ako takzvaný „prioritný biotop“. Na Seedamm (juhozápadne od Illmitz) rastú aj botanické rarity, ako je slanobyľ ruská (Salsola kali) a skorocelovec piesočný (Plantago arenaria). Pri troche šťastia tu objavíme aj druh piesočnej osy (Bembix rostrata), ktorá má jediný výskyt v Rakúsku práve na Seedamm. Na slaniskách, zasolených lúkach a stepiach kvitne koncom leta vzácna astrička panónska (Tripolium pannonicum).
Medzi východným brehom Neziderského jazera a Hanság-om sa rozprestiera okolo 45 jazier, ktoré formujú charakter oblasti Seewinkel. Tieto vodné plochy sú v mnohých ohľadoch extrémne: podobne ako v Neziderskom jazere, hladina vody v jazerách je tiež ovplyvnená zrážkami a výparom. Pohybuje sa od maximálne 70 cm na jar až po úplné vyschnutie uprostred leta. S kolísavou hladinou vody sa v týchto vodách dramaticky mení aj koncentrácia rozpustených solí. Ak jazero úplne vyschne, soli kryštalizujú na dne a vytvárajú biely povlak. Nielen zmena hladiny vody a salinity, ale aj teplotný rozdiel medzi dňom a nocou premení soľné jazerá krátko pred vyschnutím na extrémne biotopy s dynamickými podmienkami. .
Súčasná vegetácia tu vznikla stáročným pasením. Pasenie a kosenie lúk udržiava otvorené plochy pre stepné druhy. Odstránením biomasy sa odoberú aj živiny. Výsledkom je, že tu rastú chudobné suché a polosuché trávnaté porasty, ktoré patria medzi takzvané prioritné biotopy v rámci EÚ. Stretneme sa tu s pojmom „Hutweide“, ktorý je odvodený od slova „strážca“. Označuje, že príslušné oblasti sú spásané zvieratami v sprievode pastiera a jeho psov. Zo správneho manažmentu územia profitujú lúčne hniezdiče ako cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), brehár čiernochvostý (Limosa limosa), škovránok poľný (Alauda arvensis) či trasochvost žltý (Motacilla flava). V otvorenej krajine môžu vtáky včas spozorovať svojich predátorov, ako je kaňa močiarna (Circus aeruginosus) alebo líška obyčajná (Vulpes vulpes). .
Vhodné podmienky tu nachádzajú aj mravcolevy (Myrmeleonidae), krtonôžky (Gryllotalpidae) či koník modrokrídly (Oedipoda caerulescens) – a slúžia ako potrava dudkovi chochlatému (Upupa epops). Tento ohrozený druh je závislý na šetrne obhospodarovanej krajine. Domov tu nachádza množstvo hmyzu, vyskytujú sa tu obojživelníky ako rosnička zelená (Hyla arborea) či kunka červenobruchá (Bombina bombina), ako aj niektoré cicavce - od myšky drobnej (Micromys minutus) po sviňu divú (Sus scrofa) a jeleňa lesného (Cervus elaphus). Pás tŕstia je dôležitým miestom rozmnožovania a zdrojom potravy pre mnohé druhy vtákov: v kolóniách tu hniezdia beluše veľké (Ardea alba), beluše malé (Egretta garzetta), lyžičiare biele (Platalea leucorodia) a kormorány malé (Microcarbo pygmeus). Tisíce trstinových spevavcov si tu stavajú hniezda a hľadajú potravu, hniezdia tu chriaštele, mnohé druhy kačíc ako aj husi divé (Anser anser).
Fascinujúca je rozloha trstinového pásma okolo Neziderského jazera - približne 180 km2. Táto divočina trste, vody a bahna tak predstavuje druhú najväčšiu súvislú trstinovú oblasť v Európe – väčšiu rozlohu nájdeme iba v delte Dunaja. To, čo na prvý pohľad pôsobí monotónnym dojmom, sa pri bližšom pohľade ukazuje ako pestré prostredie s časťami mladej a staršej trstiny, otvorených vodných plôch a kanálov.
Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi Neusiedler See– Seewinkel a Fertő-Hanság, ako aj tým, že územie je od roku 2001 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Maďarský národný Park Fertő-Hanság Nemzeti existuje od roku 1991. Vznikol dva roky pred založením Národného parku Neusiedler See – Seewinkel v Rakúsku. Spolupráca medzi oboma krajinami má na úrovni ochrany prírody dlhoročnú tradíciu. V roku 1994 sa spoločne oslavovalo otvorenie cezhraničného národného parku.
