7 apríla, 2020 Články Nekomentované

Príručka pre posilnenia učiteľa – Karol Herian

Netolerantný ´majiteľ pravdy´ je nešťastím pre každý odbor, ja však mám pocit, že každý z nás môže vo svojom vnútri nájsť stopy takého človeka.“ (Carl. R. Rogers)

 

Všimnime si teraz naše spôsoby komunikácie a ich vplyv na kvalitu vzťahov.

Thomas Gordon, rešpektovaný psychológ, ktorý pomáhal rodičom, učiteľom i manažérom chápať  vzťahy a cez ne efektívne učiť, podporovať alebo viesť druhých píše o dvanástich bariérach komunikácie.[1] Tieto bariéry možno rozdeliť do troch veľkých kategórií: posudzovanie; riešenie; vyhýbanie sa starostiam druhých:

Posudzovanie:

1. posudzovanie, kritika (posudzovanie, kritizovanie, nesúhlas, obviňovanie)

2. prezývky, výsmech  (nadávanie, výsmech, ponižovanie)

3. diagnózy (výklad, analýza, diagnóza)

4. hodnotiace pochvaly  (upokojovanie, ľutovanie, utešovanie, podporovanie)

 

Riešenia:

5. príkazy (prikazovanie, nariaďovanie)

6. hrozby (varovanie, napomínanie, vyhrážky)

7. moralizovanie (nabádanie, dohováranie)

8. zisťovanie, nevhodné otázky (zisťovanie, dopytovanie, vypočúvanie)

9. rady (predkladanie návrhov a riešení)

 

Vyhýbanie sa starostiam iných:

10. odklon od témy (odsúvanie témy, rozptyľovanie, zľahčovanie, rozveseľovanie)

11. logické argumenty, poučovanie  (logika, kázanie, poučovanie)

12. uisťovanie (utešovanie, ľutovanie, podporovanie)

 

Na prvý pohľad vyzerajú niektoré z týchto bariér celkom nevinne. Pochvala, uistenie, logické odpovede, otázky a dobre mienené rady sa často považujú za pozitívne faktory v medziľudských vzťahoch. Prečo si potom behaviorálni vedci myslia o týchto dvanástich typoch reakcií, že sú pre komunikáciu potenciálne škodlivé?

Týchto dvanásť spôsobov reagovania sa považuje za riskantné reakcie, nie za nevyhnutne deštruktívne prvky komunikácie. Pravdepodobne skôr zablokujú komunikáciu, zmaria účinnosť riešenia problému druhého človeka a zvýšia emocionálnu vzdialenosť medzi ľuďmi v porovnaní s inými spôsobmi komunikácie.

Posudzovanie druhého človeka je najväčšia zátarasa.  Napríklad Psychológ Carl Rogers[2] je presvedčený, že najväčšia bariéra v medziľudskej komunikácii spočíva v našej veľmi prirodzenej tendencii posudzovať – schvaľovať alebo neschvaľovať správanie iných ľudí. Len málo ľudí si myslí, že to robí. Napriek tomu Rogers vo svojom diele presvedčil, že tendencia posudzovať je rozšírenejšia, než si ľudia uvedomujú.

Mnohí učitelia si myslia, že musia posudzovať svojich žiakov, lebo inak z nich nevyrastú vzdelaní, pracovití a dobre vychovaní dospelí. Posudzujú myslenie a konanie žiakov a tým im nechtiac vysielajú signály: ste nedostatoční. Žiaci sa prirodzene bránia, chcú si zachovať predstavu o sebe a „správu“ dospelého neprijímajú. Registrujú však emóciu a postoj a často sa môžu cítiť neschopní, ponížení, menejcenní. Tieto pocity si nechajú pre seba, odcudzujú sa učiteľovi, vzťah ochladne a tým pádom sa oslabuje aj vplyv dospelého na žiaka.

Posudzovanie často môže vyvolať negatívnu protireakciu: „Ty nie si o nič lepší…“

Ďalšia skupina komunikačných zátarás obsahuje riešenia pre druhých ľudí. Riešenia môžu byť dávané starostlivo ako rady, nepriamo vo forme otázok, autoritatívne ako príkazy, agresívne ako hrozby alebo so svätožiarou ako moralizovanie. Niekedy je poskytovanie riešenia riskantnejšie, inokedy menej. Poskytovanie riešenia často komplikuje problém alebo vytvára nové problémy bez riešenia pôvodnej dilemy. Príkazy, hrozby, moralizovanie, rady  – to sú formy dávania riešenia a tie môžu vztýčiť bariéru vo vzťahu, narušiť rast toho druhého a oddialiť skutočné riešenia.

Napríklad príkaz je riešenie vyslané nátlakovo a podopreté silou. Keď sa používa nátlak, žiaci sa často stavajú na odpor a vzniká v nich hnev. Často môžu vyprovokovať nepriateľské pocity, boj, vzdor a výsledkom môže byť sabotáž. Alebo sa stane, že žiaci, ktorí neustále dostávali príkazy, sa stanú veľmi poddajní a pasívni.  Príkazy totiž obsahujú v sebe skryté posolstvo: tvoj úsudok je nedostatočný, neverím ti, neverím tvojim schopnostiam  a preto majú tendenciu podkopávať sebaúctu žiaka.

Podobný vplyv majú „kázne“ či moralizovanie učiteľov. Tie podporujú úzkosť, podráždenie, majú tendenciu narúšať úprimné vyjadrovanie sa a povzbudzujú k pretvárke. Moralizovanie a „kázne“ vyvolávajú pocity viny „ som zlý…, to som si mohol myslieť“ a tak si žiak povie, že sa radšej pred týmto dospelým bude skrývať.

Rada je ďalšia často používaná zátarasa. V najhoršom prípade je ponižujúca.  No, čo je zlé na dobrej rade? Rada je často základná urážka inteligencie druhého človeka. Obsahuje v sebe nedostatok dôvery v schopnosti partnera vyrovnať sa s problémom, teda nedôvery, že pochopí a zvládne svoje ťažkosti.

Zostávajúce tri bariéry – odklon od témy, logické argumenty a uisťovanie – sú známe ako vyhýbanie sa starostiam druhých a sú to výhybky rozhovoru od nášho partnera k čomusi bezpečnejšiemu.

„Mysli na to, čo je v tom pozitívne.“ „Kým si neoddýchneš, tak na to nemysli.“  „Dajme si obed a zabudnime na to.“  „Toto mi pripomína situáciu môjho syna…“  „To si len myslíš, že máš problémy, sú aj ťažšie prípady.“ „Zabudnime na to.“  „Pri obede sa o tom nebavme.“  „Ale choď, poďme na príjemnejšiu tému.“ „A ako sa majú rodičia?“  „My sme si tým tiež prešli.“

Poznáte tieto výhybky? Prestaneme vnímať partnera, nechceme ho vypočuť a reč v „dobrom“ úmysle odvedieme tam, kde sa cítime lepšie. Bez ohľadu na žiaka, jeho pocity, potreby. Ak učiteľ takto odsunie problém, sotva sa vyrieši, vynorí sa neskôr. A žiaci sa naučia chodiť so svojimi pocitmi a problémami inde.

Podobne škodlivý vplyv na riešenie problému i na vzťah má utešovanie.  „Zajtra to budeš cítiť ináč…“  „To bude dobré…“  „Po búrke sa vyjasní…“  „To sa vyrieši…“  „Nie je to také zlé…“   „Nemusíš sa obávať…“ „Týmto si musí prejsť každý.“  „S tvojím talentom to určite zvládneš.“   Uisťovanie často používajú učitelia, ktorým sa páči myšlienka pomáhať druhým, ale ktorí nechcú prežívať emocionálnu náročnosť, ktorá je s tým spojená. Paradoxne uisťovanie pôsobí ako forma emocionálneho odtiahnutia sa.  Utešovanie uzatvára komunikáciu – žiak cíti, že my chceme, aby prestal cítiť, čo cíti…

 

CVIČENIE   Moje bariéry v troch prípadoch

Keď sa pozriete na odpovede k predchádzajúcemu cvičeniu, našli ste medzi nimi i niektoré uvedené bariéry? Ako ste  odpovedali kolegyni, žiačke a žiakovi?

A aká je alternatíva? Ako inak by ste mohli odpovedať?

Keď sa pozriete na odpovede k predchádzajúcemu cvičeniu a našli ste medzi nimi i niektoré uvedené bariéry, zaiste uvažujete, ako ináč by sa dalo odpovedať. Ako podporiť kolegyňu, žiačku či žiaka tak, aby to posilnilo váš vzťah a súčasne, aby sa všetci traja priblížili k riešeniu svoje ťažkej situácie či dilemy?

Už to máte?

Ukazuje sa, že tým najzdravším prístupom je empatia.

Skúsme si prehrať tri dialógy, keď neradíme, nemoralizujeme, nenaprávame, ale v prvom rade vyjadríme prijatie druhého človeka, dáme mu najavo rešpekt voči tomu, čo cíti a ako sa správa.  Nesúdime, neporovnávame, nezisťujeme, ale počúvame a zaujímame sa. Asi je zrejmé, že tok rozhovoru sa bude vyvíjať celkom ináč a po chvíli sme pre kolegyňu či pre žiakov tá najlepšia opora. A oni si začnú riešiť svoju situáciu sami, s väčšou dôverou. Tiež s vďakou za nás a náš vzťah.

Našou veľkou inšpiráciou pre budovanie vzťahov aj v školskom prostredí a predovšetkým pre potrebu empatického porozumenie žiaka zo strany učiteľov je Carl Rogers. Všimnime si, čo píše v kapitole Vzdelávanie a budúcnosť.[3]

Ak má učiteľ schopnosť porozumieť intuitívne reakciám každého žiaka, citlivo vníma, ako je prijímaný proces výchovy a vzdelávania v jeho očiach, tak je väčšia pravdepodobnosť navodenia významnejšieho učenia.

Tento druh porozumenia sa celkom odlišuje od bežného hodnotiaceho porozumenia, ktoré sa deje podľa vzorca: „Rozumiem tomu, kde robíš chybu.“ Ak je ale žiak citlivo a empaticky vnímaný, jeho vnútorná reakcia vyzerá zhruba nasledovne:  „Konečne niekto porozumel tomu, aké je to byť mnou a bez toho, aby ma chcel analyzovať a hodnotiť.  Teraz môžem rozkvitať, rásť, učiť sa.“

Tento postoj učiteľa, ktorý  je „v žiakovej koži“, „vidí svet jeho očami“ , je v triedach takmer neslýchaný. Ak však učiteľ reaguje spôsobom, ktorý vedie u žiaka k pocitu porozumenia – nie posudzovania či hodnotenia, má to obrovský význam.

Humánna atmosféra je nielen príjemnejšia pre všetkých zúčastnených, ale umožňuje tiež lepšie a zmysluplnejšie učenie. Ak nachádzame v triede postoje úprimnosti, úcty k človeku, porozumeniu osobnému svetu študenta, dejú sa vzrušujúce veci. Odmenou nie sú iba také veci ako známky a zlepšenie znalostí, ale aj neľahko viditeľné charakteristiky, ako je väčšia sebadôvera, vyššia miera tvorivosti a viac sympatií k ostatným.

 

Krátky „ťahák“ o umení pestovať zdravé vzťahy

Pre zdravé vzťahy pestujeme postoj: Ja som OK – ty si OK.

Vážime si a rešpektujeme seba i druhého.

Úprimne sa zaujímame o druhých.  Skutočná  zvedavosť pomáha.

Počúvame ľudí z celého srdca. Podporujeme ich, aby hovorili  o sebe.

Empatia je obrovský dar človeku.

Sme autentickí – ukážeme, čo si myslíme, ako sa cítime. Pretvárka vzťahy ničí.

Prijímame druhého takého, aký je – skôr ako by sme ho chceli hodnotiť,  meniť, naprávať, skúsime mu porozumieť.

Čim lepšie poznáme svoje potreby a potreby druhých, tým lepšie ich môžeme naplniť.

Čím sme ústretovejší k  potrebám partnera, tým viac bude on (často automaticky) uspokojovať naše vlastné potreby.

Pohľadom do očí sa nadväzuje kontakt a rozvíja vzťah.

Usmievame sa. Ak to tak cítime…

Pamätáme si mená ľudí a oslovujeme ich nimi.

Nachádzame a rozvíjame spoločné témy a záujmy s druhými.

Ukážeme sa „bez zbraní a brnenia“.  Zraniteľnosť je základom dôvery a najhlbších vzťahov.

Otvorená a priama komunikácia je palivom zdravých vzťahov.

Skutky sú viac než zámery a slová – starostlivosť o druhého pomáha obom stranám.

[1]  Gordon. T., Teacher Effectiveness Training. Longman Publishing Group, 2012
[2] Carl Ransom Rogers, americký psychológ, predstaviteľ humanistickej psychológie. Veľká časť diela je preložená do češtiny a slovenčiny. Freedom to Learn je kniha, kde Rogers prepája svoj pohľad psychológa so svetom vzdelávania a vyšla aj na Slovensku pod názvom Sloboda učiť sa.
[3] Rogers, C. Způsob bytí. Portál, 1998.

 

 

Karol Herian – Príručka pre posilnenie učiteľov/časť Dvanásť bariér v komunikácii

Vydané v rámci projektu „Kooperácie v oblasti vzdelávania v pohraničnom regióne SK-AT“ realizovaného v rámci Programu spolupráce INTERREG V-A SK-AT

 

Auf Deutsch:

Karol Herian: Bewusste PädagogInnen – Persönlichkeit, Beziehungen, Methoden / Handbuch für Unterstützung der Lehrer

Written by Martina Brinzíková Badidová