Publikácie

Rašeliniská sa nachádzajú v 180 krajinách sveta, rozprestierajú sa na všetkých kontinentoch. Pokrývajú len 3 percentá z pevniny, odhadom to je asi 4 milióny km2. Vyskytujú sa v celej Európe, ale výrazné zastúpenie majú na jej severe. Na Slovensku začali vznikať po skončení poslednej doby ľadovej približne pred 12 000 rokmi, kedy boli prírodné podmienky u nás podobné, ako sú dnes v subarktickej až arktickej zóne. Tieto fragmenty biotopu z dôb minulých prežili na našom území dodnes. V Európe rastú vrstvy rašeliny len 1 – 2 milimetre za rok, čo potvrdzuje fakt, že rozvoj rašelinísk trvá tisíce rokov.

Mapa centier jedinečných zážitkov v prírode slovensko-rakúskeho pohraničia predstavuje 10 centier, ktoré poskytujú environmentálne vzdelávanie, programy pre školy, exkurzie, tvorivé dielne pre verejnosť a ďalšie aktivity na spoznávanie prírodných krás v okolí hranice. Navštívte niektoré z nich už počas svojho najbližšieho výletu. Pripravené v rámci projektu „Ecoregion SKAT", ktorý je realizovaný v rámci programu Interreg V-A SK-AT, podporovaného z príspevku Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Väčšina z nás si predstaví miesto, kde si namočíme nohy. Ide síce o veľmi zjednodušené vysvetlenie, v podstate je to však pravda. Mokraď tvorí prechod medzi vodným a suchozemským prostredím. Dodnes sa v súvislosti s mokraďami stretávame s viacerými skreslenými predstavami – mýtmi. Aj prostredníctvom ich vysvetlenia sa pokúsime priblížiť mokrade, ich význam, ohrozenie a dôležitosť ich ochrany.

Syseľ obýva aktívne pasienky a pravidelne kosené lúky. Najmä kvôli predátorom mu vyhovujú prehľadné plochy s nízkym riedkym porastom. V mnohých oblastiach sysle prežívajú len na letiskách, keďže sú to jediné dlhodobo udržiavané plochy v krajine. Syseľ obyčajný je stredne veľký hlodavec. Váži 200 až 300 g a meria okolo 20 cm, srsť má béžovú, niekedy od slniečka zlatú až striebornú. Sysle sú aktívne cez deň, zhruba od deviatej ráno do šiestej večer za pekného počasia. Vtedy ich môžete pozorovať, ako pobehujú v tráve či postávajú na zadných labkách. V období od mája do júna začínajú z nôr vyliezať mláďatá. Môže ich byť až 13 v jednom vrhu, sú veľmi čulé a pre pozorovateľa zábavné. Naopak, na jeseň a v zime sysle neuvidíte, spia zimným spánkom. V letáku nájdete informácie, čo môžete urobiť, ak ste našli noru sysľa.

Väčšina z nás si pri slove piesok alebo piesková duna predstaví vnútrozemskú púšť. S pieskovými dunami sa stretávame aj v prímorských oblastiach. Na Slovensku sa pieskové duny spájajú najmä so Záhorskou nížinou, ale nachádzajú sa aj na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Tvoria ich vnútrozemské viate piesky, ktoré vznikli činnosťou vetra – naviatím pieskov pochádzajúcich z riečnych sedimentov. Viac informácií nájdete v online dokumente. Finančná podpora: Európska komisia a MŽP SR v rámci projektu LIFE10 NAT/SK/083 "Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku".

Slaniská sú typické pre prímorské oblasti, zriedkavo však vznikajú aj vo vnútrozemí v teplých oblastiach, kde v lete prevláda vyparovanie nad zrážkami a kde prísun solí zabezpečuje podzemná voda. V Európe sa vnútrozemské slaniská nachádzajú iba v niekoľkých krajinách. Najväčšiu rozlohu, asi 400 tisíc hektárov, zaberajú v Maďarsku. Výskyt slanísk je v podmienkach Slovenska ojedinelý a maloplošný. Na Podunajskej nížine zaberali začiatkom 60-tych rokov minulého storočia približne 8 300 hektárov. Väčšina z nich sa odvodnila, rozorala, zalesnila alebo zarástla v dôsledku absencie obhospodarovania. Posledné zvyšky slanísk sú roztrúsené ako „ostrovčeky v mori oráčin“ a predstavujú posledné útočisko výskytu mnohých vzácnych, chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Finančná podpora: Európska komisia a MŽP SR v rámci projektu LIFE10 NAT/SK/083 "Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku".