E-shopObjednať program
0
0,00  Položky 0

Žiadne produkty v košíku.

Netopierí ultrazvuk ľudské ucho nezachytí. Expertka vysvetľuje, ako tieto výkriky či piesne znejú

18 septembra, 2023

Zažili sme, že samičky sa vrátili do úkrytu otrávené pesticídmi a mláďatá hynuli, lebo prišli o matky, hovorí predsedníčka Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku, zoologička Denisa Löbbová. S Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie spolupracuje pri mapovaní výskytu netopierov.

Podieľate sa na monitoringu netopierov a tiež v rámci projektu Príroda pre všetkých overujete výskyt netopierov v niektorých územiach európskeho významu, kde chýbajú dáta o aktuálnom stave. Nie je to ľahké – predsalen, netopiere lietajú po tme. Navyše ľudským uchom nedokážeme zachytiť ich hlas. Preto je zaujímavé, akými metódami si pri vašej práci pomáhate. Využívate napríklad ultrazvukový detektor. Do akej miery viete vďaka tomu rozoznať, aké druhy pri vás lietajú?

Väčšina druhov je rozlíšiteľná. Sú detektory, ktoré nám dokážu hlasové prejavy aj nahrať. Vieme si ich pozrieť neskôr v softvéri a konkrétnejšie určiť druh podľa tvaru výkrikov, frekvencií, vzdialenosti medzi výkrikmi.

Ultrazvukový detektor zachytí aj to, čo ľudské ucho nepočuje. Foto: Dalibor Kundrat
Vo videu počuť echolokačné signály samca večernice parkovej. Neskôr aj zaspieva - láka samičky v čase párenia. Nahrávku do počuteľnej podoby upravil Martin Ceľuch zo Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku. Foto: netopiere.sk.

Spracuje softvér tú nahrávku do pre vás počuteľnej frekvencie alebo záznam analyzujete len vizuálne?

Keď máme detektory v teréne, vtedy aj počúvame. Ultrazvuk sa transformuje vďaka reproduktoru do počuteľnej podoby. Takisto si to vieme vypočuť v softvéri, ale pri určovaní druhov je dôležitý vzhľad – zobrazí sa nám spektogram. Aj matematický faktor je tam zohľadnený – softvér meria dĺžku výkrikov, výšku, vzdialenosť medzi nimi. Kolega Martin Ceľuch pripravil aj podklad pre mapovateľov, kde sú zobrazené hlasové prejavy druhov, ktoré sa snažíme nájsť v územiach európskeho významu.

Slovenský umelec Jonáš Gruska sa okrem iného venuje aj zachytávaniu netopierieho hlasu a využíva to v hudobnej tvorbe. Nedávno som počula jednu jeho nahrávku netopierov a znelo to pôsobivo, ako trochu iný vtáčí spev. Vy ste už počuli celú škálu ich hlasových prejavov, k čomu by ste to prirovnali vy?

Určité druhy sa ozývajú mokrými tónmi, ako keď kvapká voda. Druhy rodu Myotis sa ozývajú suchými praskavými zvukmi, ako keby sa lámali konáre, a veľmi husto za sebou. Napríklad netopier letí a nájde korisť, ktorú chce uloviť, tie zvuky sa zintenzívnia. Naozaj ako keby niečo praskalo: trrrrrr-t-t-t.

To, o čom hovoríte vy - na jeseň samce volajú na samice, s ktorými sa chcú spáriť. V prírode to neznie ako pieseň, až kým si ten zvuk nenahráme a nespomalíme. Existuje voľne dostupná aplikácia BatLib, môžete si tam pozrieť informácie o akomkoľvek druhu netopiera a vypočuť si, ako znie. Ale je to v angličtine.

Prečo by narazili, keby lietali so zapchatými ušami?

Vykrikujú ústami alebo v prípade podkovárov nosovým listom. Spätný odraz hlasového výkriku, ktorý zachytia ušami im povie to, kde sú prekážky. 

Detektor nepomôže odlíšiť každý druh, pomáhate si aj odchytom do siete. Kde je najlepšie ich natiahnuť, aby ste boli úspešní?

Sú miesta, kde sa koncentrujú. Napríklad malé vodné plôšky, kam sa chodia napiť v lesných porastoch. Letové koridory, kadiaľ preletujú za potravou. Alebo sa sieť postaví pred podzemný otvor, vstup do jaskyne alebo banského diela. Čo vylieta von, čo sa ide napiť, to sa podarí odchytiť. Tým pádom si vieme potvrdiť, o ktorý ide druh. Zároveň získame ďalšie sprievodné informácie o zdravotnom stave, parazitoch, stave reprodukcie.

Niektoré netopiere majú podobné hlasové prejavy. Experti ich musia chytiť do siete, aby ich vedeli odlíšiť. Foto: Dalibor Kundrat
Odchytený netopier. Foto: Dalibor Kundrat

Chodíte aj priamo do úkrytov. Kde všade ste už za netopiermi vliezli?

V zime sa kontrolujú jaskyne, staré banské diela. Potom sa kontrolujú aj lesné objekty, hlavne v letnom období. Fasády lesných chát, poľovnícke posedy, stromové dutiny.

Vo viacerých územiach európskeho významu sú netopiere jedným z predmetov ochrany. A máme aj územia, ktoré sú chránené hlavne (alebo len?) pre netopiere – Dubnické bane a Bradlo. Kde tie územia sú a čím sú hodnotné?

Dubnické bane sú v Slanských vrchoch a je to jedno z najvýznamnejších zimovísk na Slovensku. Zimuje tam približne osem tisíc netopierov viacerých druhov. Podzemie je rozsiahle, má niekoľko horizontov. Sčítava sa to celé tri dni a v tíme je viac ako desať ľudí.

Bradlo je banské dielo v Revúckej vrchovine pri obci Nandraž. Tam sa zhromažďujú samice a vychovávajú tam mláďatá dvoch mediteránnych druhov, a to podkovára južného a lietavca sťahovavého. Poznáme len niekoľko lokalít s výskytom týchto kolónií.

Prieskum územia európskeho významu Kamenná baba. Experti hľadajú miesto vhodné na odchyt. Môže ním byť otvor do jaskyne, menšia vodná plôška či lesný koridor, kadiaľ by mohli s veľkou pravdepodobnosťou netopiere prelietať. Foto: Denisa Löbbová

Všetky u nás žijúce druhy sú druhmi európskeho významu. Teda patria medzi to najvzácnejšie alebo najohrozenejšie, čo v EÚ máme. Ktoré z tých, ktoré žijú u nás, sú najvzácnejšie a prečo?

Ťažko povedať, lebo o niektorých druhoch máme veľmi málo informácií. Napríklad raniaky obrovské sa podarilo len pred niekoľkými rokmi zistiť na Muránskej planine a vo Veporských vrchoch. Je málo poznaný. O lesných druhoch, ako sú napríklad uchaňa čierna alebo netopier Bechsteinov, teda netopier veľkouchý, máme málo informácií. Preto sa aj robí toto mapovanie, aby sme zistili, čo v tých územiach žije, v akom stave populácie sú.

Celkovo v Európe klesajú počty uchaní čiernych, aj na zimoviskách. Je to spôsobené zrejme zmenou klímy. Ale možno v skutočnosti nie sú tie počty nižšie, možno sa populácia len prispôsobila novým poveternostným podmienkam. Zimy sú miernejšie a zrejme dokážu jedince prezimovať aj v lesných porastoch, pod kôrou stromov, nemusia teda využívať len podzemie, kde je stabilná teplota. Je to otázka bádania, aby sme získali viac informácií o týchto druhoch.

Akú úlohu v ekosystéme zohrávajú a aké nezištné „služby“ poskytujú človeku??

Sú súčasťou potravnej hierarchie. Oni sú potravou pre iné druhy a zároveň lovia hmyz. Majú tak význam pri regulácii hmyzu a aj pre človeka, ktorý tiež snaží regulovať hlavne množstvo bodavého hmyzu. Funguje to vyváženejšie, keď môžu netopiere loviť svoju prirodzenú potravu.

Guáno sa hromadí vo veľkých množstvách tam, kde sú väčšie kolónie. Úkryty na miestach, ako sú podkrovia kostolov, treba čistiť a zároveň to vieme využiť v našich záhradách a na poliach ako kvalitné hnojivo.

Kontrola jaskyne Zlá diera v území európskeho významu Kamenná baba. V letnom období je pred jaskyňou aktivita – netopiere vyletujú z podzemného úkrytu. Foto: Denisa Löbbová

Čo ohrozuje najviac netopiere v územiach európskeho významu?

V lesných ekosystémoch majú netopiere prirodzené úkryty v stromových dutinách. Veterné kalamity alebo ťažba ich ohrozuje priamo. Nepriamo to môže byť používanie pesticídov v oblastiach, kam chodia loviť. Pôsobí to na potravu a keď netopier tento hmyz zožerie, môže ho to otráviť. Už sme mali pár takých prípadov, kedy samice prišli otrávené alebo sa nevrátili do úkrytu z loviska. Následne hynuli mláďatá, lebo stratili matky. 

Zmena klímy ich neohrozuje?

Niektorým druhom môže paradoxne vyhovovať. Napríklad raniak obrovský, ktorého teraz viac skúmame, má úkryty v stromových dutinách v starých zmiešaných porastoch, niekde len v smrečinách. Smrekové porasty v nižších polohách odumierajú pre zvyšujúcu sa teplotu. Sú narušené, vzniká tam viac dutín, čiže netopier má viac úkrytových možností. Zároveň sa ku nám šíria iné, teplomilnejšie druhy, dokážu tu už prezimovať.

Lesná pivnička môže byť skvelým úkrytom pre podkováre malé či ucháče svetlé. Foto: Denisa Löbbová

Netopiere sú aj súčasťou miest. V panelových domoch sa netopiere ukrývajú najmä v škárach medzi panelmi, v atikových vetracích otvoroch alebo aj v rôznych dutých priestoroch pod strechou, oplechovaním strechy, balkónov a lodžií. V posledných rokoch boli ohrozené spolu s dážďovníkmi zatepľovaním, kedy prichádzali o svoje úkryty. Do akej miery to zasiahlo ich populácie na Slovensku?

Veľmi. Myslím si, že klesli o 70 až 80%. V 90. rokoch boli panelové domy osídlené početnými kolóniami. Vtedy sa to bohužiaľ nepodchytilo a veľa netopierov tam zostalo zašpárovaných. Keď sa zistilo, že netopierov v mestách ubúda, rýchlo sa prišlo na to, že príčinou je obnova fasád budov. 

Myslím, že v roku 2010 sa to začalo riešiť na administratívnej úrovni. Začali sa postupne v regiónoch písať odborné posudky k projektovej dokumentácii. Poukazujú na výskyt chránených živočíchov a určujú, za akých podmienok sa môže budova zatepliť, aké sa tam vyskytujú živočíchy, čo treba urobiť, aby nedošlo k úhynu. Neskôr sa navrhla aj inštalácia búdok, ktoré nahradia pôvodné úkryty. Používa sa to dnes už štandardne. Ale o obsadenosti búdok vieme zatiaľ veľmi málo. Mali by sme sa zamerať aj na ich monitoring, aby sme zistili, do akej miery sú nahradené tie pôvodné úkryty.

Autorka: Pavla Lényiová

Text vznikol v rámci projektu Príroda pre všetkých (LIFE-IP Natura 2000 SVK), ktorý je podporený EÚ v rámci LIFE Programme a zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR.

U nás v DAPHNE sa toho stále veľa deje, aby Vám nič neuniklo, odoberajte naše novinky. 
Ďakujeme Vám za dôveru.
Newsletter Form (#4)
DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie
je mimovládna organizácia zameraná na ochranu prírody.
Kontaktné údaje

DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie
Podunajská 24
821 06 Bratislava

+421 2 455 240 19
daphne@daphne.sk

+421 948 181 533
ekovychova@daphne.sk

Bankové spojenie
Tatra Banka: SK27 1100 0000 0026 6745 5010
IČO: 30814081
DIČ: 20 20 912 157
IČ DPH: SK 20 20 912 157
Zapísaný v Registri MV SR Bratislava I, VVS/1-900/90-12768

Naše údaje ako prijímateľa na poukázanie 2% 

IČO: 30 81 40 81
Právna forma: Občianske združenie
DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie
Podunajská 24
821 06 Bratislava

cartcrossmenu