Belorítky obyčajné sú už pre mnohých ľudí obľúbeným druhom

Ich hniezdenie podporujú aj osadením umelého hniezda

Tlačová správa

Belorítka obyčajná, nazývaná aj belorítka domová (lat. Delichon urbicum) patrí medzi druhy, ktorým neprekáža prítomnosť človeka a hniezdi v blízkosti ľudských obydlí. Stavia si takmer uzavreté hniezda na výklenkoch stien, sú dobre viditeľné a z blata ich stavajú obaja partneri. Druh zimuje v rovníkovej Afrike, na Slovensko prilieta koncom marca až začiatkom apríla. Belorítky počas „pobytu“ na Slovensku stihnú dve hniezdenia, pričom mláďatá z prvého hniezdenia často pomáhajú kŕmiť mláďatá, ktoré sa vyliahnu neskôr. Na záver sezóny sa zhlukujú do kŕdľov a spoločne odlietajú späť do Afriky.

„Belorítku si ľudia často zamieňajú s lastovičkou obyčajnou (Hirundo rustica), ktorá je rovnako čierno biela, má však čelo a hrdlo červené a dlhší chvost. Belorítka má výrazne kratší chvost, biely pás nad chvostom a nemá červené sfarbenie. Oba druhy trávia veľa času lietaním a lovením hmyzu. Aj keď každý druh má v prírode svoj význam, práve pre svoj spôsob obživy ich ľudia považujú za užitočné a radia ich medzi tzv. biologickú ochranu. Napriek tomu sa odborná verejnosť často stretáva s tým, že hniezda belorítok sú zhodené – či už počas zatepľovacích prác, alebo jednoducho ľuďom prekáža ich trus či švitorenie. Trus sa však dá jednoducho odstrániť, prípadne sa pod hniezdo pripevní podložka, ktorá nečistoty zachytí,“ hovorí Monika Chrenková z Inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE.

„Naopak, pozitívnym trendom je osádzanie umelých hniezd z drevobetónu. Na slnkom rozpálených sídliskách často chýba stavebný materiál – blato. Človekom vytvorené hniezdo belorítky dobre prijímajú a ich spev je pre mnohých veľmi príjemný. Na sociálnych sieťach ľudia zdieľajú svoju radosť z vyletených mláďat. Ochrane belorítok sa venuje aj projekt CITYNATURE, realizovaný z programu spolupráce Interreg V-A Slovakia-Austria. V spolupráci s verejnosťou mapujeme hniezda belorítok a informujeme ľudí o potrebe ochrany týchto užitočných spevavcov. Medzi Bratislavou a Viedňou prebieha výmena skúseností z realizácie ochranných opatrení pre divožijúce druhy živočíchov v mestách. Na Slovensku sa do aktivít projektu zapájajú Mestské lesy v Bratislave a Inštitút aplikovanej ekológie Daphne, v Rakúsku Viedenské oddelenie ochrany životného prostredia (MA 22),“ vysvetľuje Martina Brinzíková Badidová z Inštitútu DAPHNE.

Foto: zdroj Bat-man.sk