BIOBRANIE 2026 - Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA

Predstavujeme Vám slovenských vedcov, ktorí sa 22. a 23. mája 2026 zúčastnia podujatia BIOBRANIE 2026 pri Veľkom Draždiaku v mestskej časti Petržalka. Okrem mapovania biodiverzity sa budú venovať aj popularizácii svojej práce medzi školami a širokou verejnosťou. 

V nasledujúcom článku predstavujeme prácu Mgr. Adriána Purkarta, PhD., MBA, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu mravcov a iných bezstavovcov na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Približuje v ňom, prečo sú mravce dôležitou skupinou pre monitoring biodiverzity a ako ich možno skúmať aj pomocou občianskej vedy.

Prečo má význam skúmať mravce?

Či sa nám to páči alebo nie, mravce sú všade okolo nás. Všade tam, kde sa vyskytujú, spravidla dominujú svojim počtom a biomasou. Je preto evidentné, že tieto na prvý pohľad drobné živočíchy majú veľký vplyv na ekosystémy, vrátane tých ovplyvnených človekom. Je preto prínosné poznať, kde a aké mravce žijú a ako reagujú na zmeny životného prostredia. Ich mraveniská totiž fungujú ako také zariadenia, ktoré v mieste výskytu „merajú“ jeho vlastnosti. Všeobecne platí, že každý druh mravca prosperuje v súbore špecifických podmienok – ak sa z jeho pohľadu zmenia k horšiemu, mravenisko postupne vyhynie a je nahradené v biotope iným druhom. Väčšina mravenísk totiž nie je schopná sa presťahovať z horšieho miesta na lepšie, keďže prísne strážené teritóriá konkurenčných mravenísk v okolí to neumožnia. Málokto taktiež vie, že už len kráľovné (a teda aj mraveniská) tých najbežnejších mravcov čiernych (Lasius niger) sa môžu dožiť neuveriteľných 30 rokov. Ak poznáme, aké druhy mravcov žili na skúmanom území v minulosti a vieme zistiť, aké tam žijú dnes, sme schopní v dlhodobom trende sledovať, či a ako sa v danom biotope zmenili podmienky. Mravce sú preto považované za veľmi spoľahlivé bioindikátory zmien životného prostredia.

Formica exsecta (Adrián Purkart)

Na Slovensku aktuálne poznáme niečo vyše 120 pôvodne žijúcich druhov mravcov. Tie dosahujú rôzne veľkosti tela, od tých úplne najmenších, ako napr. Solenopsis fugax (do 2 mm) až po vcelku veľké mravce drevokazy s odborným názvom Camponotus ligniperda (kráľovné až 17 mm). Ani zďaleka sa nerozdeľujú len na červené a čierne, môžu mať rôzne sfarbenia, veľkosti, tvary, ochlpenia, tŕne a iné výrastky. Bohužiaľ, vzhľadom na veľkosť tela si tieto štruktúry vieme naplno užiť iba pod zväčšovacím sklom lupy. Len pre doplnenie, na svete je aktuálne známych vyše 14 000 druhov a tie najväčšie mravce atakujú veľkosť 4 centimetre.

Lasius niger a Solenopsis fugax (Adrián Purkart)

Mraveniská nájdeme na rôznych miestach. V podmienkach mierneho pásma prevažujú úkryty pod kameňmi, pod kôrou hnijúceho dreva či v rôznych vetvičkách. Dôvod je ten, že mravce sú veľmi teplomilné a tak cielene vyhľadávajú miesta, ktoré sa ľahšie zohrejú. Nie je preto náhoda, že aj v našich záhradách rady obsadia rôzne kompostéry a vyvýšené záhony – proste je tam príjemne vlhko a teplo. Niektoré druhy mravcov nájdeme aj hlboko v pôde, kde vytvárajú veľmi jednoduché eusociálne spoločenstvá počítajúce  ledva pár desiatok jedincov (napr. Ponera coarctata). Iné tvoria ohromujúce hniezdne komplexy s populáciami v desiatkach miliónov (napr. Formica exsecta).

Formica exsecta - mraveniská (Adrián Purkart)

Monitoring mravcov na Slovensku a občianska veda

Výskum mravcov má na Slovensku dlhodobú históriu. Hoci sa Slovensko neradí medzi najväčšie krajiny, z pohľadu tohto drobného hmyzu je skutočne rozsiahle, geomorfologicky aj biotopov pestré a možno aj preto doteraz nemáme z niektorých regiónov jediné publikované údaje. Tak trochu vtipne sme medzičasom s kolegami skonštatovali, že myrmekológ (odborník na mravce) sa na našom území narodí zhruba raz za 15 rokov. A zjavne to nestačí. Nie je tomu inak ani u iných odborných odvetviach entomológie a viaceré taxonomické skupiny aktuálne nemajú pre územie Slovenska odborné zázemie. Aj preto je veľmi prínosné, ak odborníkom podáva ruku verejnosť, ktorá aj svojim malým pričinením môže priniesť veľké objavy. U mravcov je trochu problematickejšie, že veľkú časť druhov nevieme ani z lepšej fotografie spoľahlivo určiť. Sú však druhy, ktoré za fotografiu určite stoja a ich nález môže dopomôcť, napr. v ochrane prírody. Príkladom je mravec lužný (Liometopum microcephalum), ktorý je jediným zákonom chráneným druhom mravca. Ide o ustupujúci druh so severnou hranicou rozšírenia na juhu Moravy. Tento druh typicky hniezdi v dutinách kmeňov starších stromov, prevažne dubov, topoľov, vŕb, výnimočnejšie aj ovocných stromov. Keďže staré stromy, žiaľ, často padnú za obeť motorovým pílam, ubúda i tento mravec. Je nápadne sfarbený – má červenú hruď a výrazne striebristé telo, hlavne bruško. Známy je z rôznych oblastí západného Slovenska. Dá sa pomýliť jedine s druhom Lasius emarginatus, ktorý je menší a bruško má tmavosivé až čierne bez výraznejšieho striebristého lesku. Ak sa nájde niekto, kto by rád skúmal mravce vo svojom okolí, poteším sa a rád pomôžem s určovaním! 

Program BIOBRANIE_plagát na stiahnutie v pdf.

Vedec Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA počas terénneho výskumu (Adrián Purkart)