Legendy zlatého mesta

Jedinečná kniha z pera populárneho slovenského autora Juraja Červenáka je určená špeciálne pre detského čitateľa. Pútavé dobrodružné príbehy, založené na skutočných historických faktoch, nás postupne prevedú dôležitými obdobiami histórie Slovenska. Čitatelia sa počas príbehov ocitajú v dobe bronzovej (príbeh Dvanásť železných mečov) a tiež spoznávajú život starých Slovanov (príbeh Kráľ lesa). Čitateľ prostredníctvom hlavných hrdinov zažíva prostredie Banskej Štiavnice v 15.storočí (príbeh Skaza z hlbín), v časoch protitureckých vojen v 17. storočí (príbeh Alchymistova dcéra) a spoznáva históriu slávnych štiavnických tajchov v 18. storočí (príbeh Vodníkov tajch). Kniha výnimočným spôsobom predstavuje slovenské reálie na podklade tém z učebných osnov 2.stupňa. Umožňuje žiakom spoznať tvorbu súčasného slovenského autora a pritom zažiť spôsob života na našom území v dávnych dobách.

S knihou je možné pracovať najmä počas hodín dejepisu, slovenčiny a prírodných vied, pričom príbehy prepájajú témy vzdelávacích štandardov s reálnym životom. Postavy z príbehov využívajú svoje vedomosti a zručnosti (mnohé súvisiace so vzdelávacími štandardami 2.stupňa) pri riešení každodenných situácií a tým sa vytvárajú medzipredmetové súvislosti (chemické zákonitosti v alchýmii či pri ťažbe, využitie fyzikálnych princípov pri tajchoch, poznanie rastlín v bylinkárstve, príklady živočíchov, a iné).

Legendy zlatého mesta, Juraj Červenák, DAPHNE, 2014, 283 s. (pevná väzba).

∗∗∗∗
Recenzia na knihu Juraja Červenáka: Legendy Zlatého mesta. Príbehy a mýty Banskej Štiavnice.

Napísať knižku podľa presného zadania zvládne každý priemerný ghostwriter. Napísať knižku podľa presného zadania, ktorá sa od toho zadania oslobodí a môže fungovať samostatne, autonómne, ako plnohodnotné literárne dielo bez ohľadu na konkrétny účel, to už chce celého autora, ba dokonca, viac ako autora. Chce to totiž niekoho, kto nie len bravúrne zvláda remeslo a sám disponuje talentom, ako tou kvalitou, ktorá odlišuje zapamätateľných autorov od tých priemerných, ale aj niekoho dostatočne pokorného, svedomitého a v najtradičnejšom zmysle poctivého. Niekoho, kto je schopný a ochotný potlačiť svoje ego, ak to treba, niekoho, kto je schopný písať pragmaticky a zároveň tak, aby nezapredal svoj talent, svoj štýl, a vôbec všetko, čím ako autor je. To, o čom tu vravíme, je problém miery a je zásadný. Dnes môžeme smelo napísať, že Juraj Červenák je jedným z najvyhranenejších slovenských spisovateľov. Autor s jasnou víziou, autor s vlastným programom, ktosi, kto píše ako vie písať a ako chce písať a presne v tejto polohe je vydávaný a čo je podstatne dôležitejšie, je čítaný. Že dnes smeruje čoraz intenzívnejšie zo žánrovej periférie do mainstreamu, je dôsledkom jeho prirodzeného vývoja, zrenia, v ktorom autor akoby potreboval utiecť od svojich ortodoxných fanúšikov, ktorí ho majú natoľko radi, že sú schopní a ochotní mu prepáčiť čokoľvek, smerom k nemilosrdnej anonymnej mase, ktorú autor prakticky nezaujíma. Len jeho dielo, len knižky sú dôležité. Toto Juraj Červenák podstúpil a podstupuje a ako autor vďaka tomu rastie. Legendy zlatého mesta, príbehy a mýty Banskej Štiavnice sú toho vynikajúcim príkladom, knižka, na ktorú sa mi najlepšie hodí prívlastok poctivá. Čo to znamená? Že v nej niet ničoho, čo by svedčilo o tom, že sa do nej autor nepoložil celý. So všetkým, čo vie, so všetkým, čo sa naučil, so všetkými svojimi prednosťami i limitmi. Spisovateľstvo nie je písanie, povie vám to Červenák rovnako ako King, či Lodge, spisovateľstvo je práca, aj poslaním môže byť, ale prácou je najprv. Človek sa pri nej nezaobíde bez talentu, ak sa má robiť dobre, čo je ale azda rovnako dôležité, človek sa v nej nezaobíde bez vstupov. Bez rešerší, bez prípravy, bez čítania, bez sumarizácie a triedenia faktov, jednoducho, bez zberu. A v tomto by Červenák na Slovensku len ťažko hľadal konkurenta. V príprave, vo všetkom tom, čo sa ako autor najprv musí dozvedieť, načítať, napozerať, dohľadať, aby to potom mohol premeniť na príbeh. Pretaviť, oživiť, znova stvoriť a zachytiť do slov. Toto sa podarilo výborne, vďaka tomu sú Legendy zlatého mesta knižkou, ktorá nielen sama osebe je výrazom poznania, ale k poznaniu aj inšpiruje. Veľmi elegantne sa v nej snúbia informácie z rôznych oblastí poznania (od napríklad fyziky až ku geografii), vrátane lokálnych špecifík (miestopis, argot, história, osobnosti) s pútavosťou a dobrodružstvom vlastným žánrovej literatúre. V rámci autorskej licencie, v ktorej sa komponuje príbeh ako suma faktov a fikcie sa Červenákovi podarilo celkom prirodzene text významovo zaťažiť až do tej miery, že vôbec nie je jasné, kedy čitateľa zabáva a kedy vzdeláva, čo je vzhľadom na potenciálne didaktický účel knihy vôbec to najzásadnejšie. Kniha Legendy zlatého mesta, príbehy a mýty Banskej Štiavnice tak z môjho uhla pohľadu bez zvyšku a mierov vrchovatou napĺňa ideu spontánneho vzdelávania mimochodom, pričom ono mimochodom znamená, že vzdelávaný prakticky vôbec nemusí tušiť, že sa mu také deje. Že ho ktosi vzdeláva. Ono spontánne poznanie potom potvrdzuje zmysel celého projektu.
Juraj Malíček, v Nitre 14.12.2014