19 augusta, 2022 Články Nekomentované

Obnovenie niektorých ekosystémov môže pomôcť pri zachytávaní uhlíka z atmosféry, medzi takéto ekosystémy patria aj vzácne rašeliniská. Mnohé z nich boli na Slovensku zničené – napr. odvodňovaním, či ťažbou rašeliny. Tieto špecifické typy mokradí často nachádzame v terénnych zníženinách a pri výveroch prameňov. Charakterizuje ich trvalo zamokrené prostredie bez prístupu vzduchu, kde sa ukladajú odumreté, nerozložené zvyšky rastlín a tvorí sa rašelina.  V rámci projektu „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ plánujeme výskum a obnovu vybraných rašelinísk na Slovensku – v spolupráci so Štátnou ochranou prírody, nórskym inštitútom NINA, mestom Spišská Belá a Pro Populo.

V auguste 2022 sme uskutočnili expedíciu po projektových lokalitách na Orave, v západných Tatrách a na Spiši, viac informácií nájdete v článku nižšie.

Karpatské rašeliniská sú maloplošné, z pohľadu biodiverzity sú to však klenoty, ktorých ochrana si zaslúži najvyššiu prioritu. Degradáciu rašelinísk vieme vyčítať už z vegetácie. „Diagnózu“ stanovíme až po zistení, ako kolíše hladina podzemnej vody. Hydrologické pozorovania realizujeme pomocou vrtov, do ktorých vkladáme senzory pre záznam dynamiky podzemnej vody.

Orava – Klin a Tisovnica

Oravské vrchoviská sú unikátne, pretože s výnimkou vysokých hôr sa u nás inde nenachádzajú. Ich výnimočnosť je podmienená klímou, kde sú dostatočné zrážky – základnou podmienkou pre ich vznik a rast. V minulosti boli často odvodnené a vyťažené. Na oboch lokalitách sme nechali dve sondy na sledovanie hladiny podzemnej vody. Pri vŕtaní sme skúmali profil rašeliniska.

Západné Tatry – Medzi bormi a Bariny

Lokalita Medzi bormi je zvyšok vrchoviska. Zakladáme tu jednu hydrologickú sondu a preverujeme kanály, ktoré by nám mohli pomôcť pri revitalizácii tohto takmer strateného rašeliniska.

Lokalita Bariny pri obci Jalovec je slatina, ktorá sa líši od predošlých vrchovísk tým, že hlavný zdroj vody prichádza z pôdy. Aj tu sme založili sondu na meranie podzemnej vody.

Spiš – Sivá brada a Spišsko-teplické slatiny

Lokalita mokrade Sivá Brada je v stálej pozornosti Správy NP Slovenský raj. Dlhoročný boj s trstinou, ktorá ohrozuje túto unikátnu lokalitu, chceme podporiť výskumom kvality vody a opatreniami na jej zlepšenie.

Spišsko-teplické slatiny – pôvodne sa slatinné lúky a rašeliniská rozprestierali na relatívne veľkom území medzi Popradom a Spišskou Teplicou. Po melioračných zásahoch boli v prevažnej miere zničené – odvodnené a premenené na polia. V súčasnosti ostali zachované už iba fragmenty niekdajšieho rozšírenia, ktorých biodiverzita stojí za našu pozornosť.

Spiš – Krivý kút a Trstinné lúky

Krivý kút je jedným z bývalých veľkých slatinných rašelinísk nachádzajúcich sa v katastri mesta Spišská Belá. Po ťažbe rašelinisko zarástlo drevinami  a zachovali sa fragmenty iniciálnych slatinných rašelinísk so vzácnou flórou.

Trstinné lúky predstavujú pozostatok rozsiahleho slatinného rašeliniska nachádzajúci sa v údolí potoka Čierna voda v Popradskej kotline. Plošne išlo o najväčšie rašelinisko v katastri mesta Spišská Belá, s hrúbkou rašeliny až 3 m.

V spolupráci s mestom Spišská Belá sme začali s revitalizáciou oboch lokalít už pred desiatimi rokmi stavbou drevených prehrádzok na odvodňovacích kanáloch – viac informácií nájdete tu. Na oboch lokalitách nám s revitalizáciou pomáhajú bobry.

 

Mokrade na Slovensku

Na Slovensku sa vyskytuje viacero typov mokradí. Rozlišujeme ich najmä na základe vegetácie. Mokraď sa často spája s predstavou vodnej plochy pokrytej trstinovými porastmi.  K druhovo najbohatším mokradiam v miernom pásme patria zaplavované lúky. Slúžia ako hniezdisko pre mnohé vtáky, poskytujú živočíchom aj človeku veľa potravy. Rašeliniská vznikajú na miestach trvalo zásobovaných povrchovou alebo podzemnou vodou. V takýchto podmienkach je nedostatok kyslíka, dochádza tu k hromadeniu odumretých rastlín a k tvorbe rašeliny Rašeliniská trvale zásobované podzemnou vodou voláme slatinné rašeliniská. Sú to spoločenstvá s dominanciou nízkych ostríc a machorastov. Vrchoviská vznikajú tam, kde je dostatok zrážok, majú extrémne kyslú pôdu. Nedostatok minerálnych látok a úplná závislosť od zrážkovej vody vyhovuje iba obmedzenému počtu druhov. Nájdeme tu aj mäsožravé rastliny, ktoré si dopĺňajú nedostatok živín chytaním hmyzu. Rašeliniská sú veľmi vzácne a ohrozené. Podobné stanovištia môžu byť porastené krovitými vŕbami alebo stromami – jelšami, topoľmi, vŕbami, brezami, borovicami či smrekmi. Vtedy hovoríme o mokraďových krovinách a mokraďových lesoch, ako sú lužné a rašeliniskové lesy.

Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“, kód projektu: ACC04P02 sa realizuje z finančného príspevku Nórskeho finančného mechanizmu 2014-2021 a štátneho rozpočtu SR.

Written by Martina Brinzíková Badidová