Vysádzajte kvety, ktoré sa nezabudli „rozprávať“ s opeľovačmi

Kvety sú dôležitý a často aj jediný zdroj potravy pre širokú paletu hmyzu, najznámejšie sú včely a motýle, ale rátame sem aj množstvo múch, chrobákov, dokonca aj niektoré sieťokrídlovce (napr. zlatoočky) a ďalšie.  

Ekologicky sú návštevníci kvetov veľmi rôznorodí – sú to významné opeľovače, predátory, bylinožravce, dekompozítory alebo majú bioindikačnú a estetickú hodnotu. Rôzne skupiny kvetomilných druhov preferujú určité typy kvetov a ak tieto väzby poznáme, vieme ich využiť na podporu konkrétnych skupín hmyzu.  

Na čo si dávať pozor pri výbere kvetov 

O úspechu kvetov v kvetinárstvach rozhoduje to, ako veľmi sú schopné ohúriť ľudského zákazníka. Preto v obchodoch nachádzame odrody s obrovskými, plnokvetými a sýto sfarbenými kvetmi, aké v prírode nenájdeme. 

Lenže naše domáce druhy hmyzu sú malé až stredne veľké, a kvety ktoré normálne navštevujú sú skôr drobné. Všimnime si, že v prírode dominujú farby ako modrá, fialová, ružová, žltá a biela. Hmyz má oproti ľuďom posunuté svetelné spektrum, vidí ultrafialové svetlo, kým červenú vo väčšine prípadov nevidí (v ich očiach splýva s tmavým pozadím alebo sivou, podobne ako my nevnímame infračervené žiarenie). Červené ruže alebo muškáty sú atraktívne pre ľudské oko, ale nie pre hmyzie.  

Medzi ľuďmi sú v obľube plnokveté variety. Plnokvetosť spočíva v tom, že peľnice sú premenené na lupienky, teda takýto kvet nemá peľ. Zároveň je kvet taký plný lupienkov, že takmer dokonale bráni aj prístupu k nektáru, teda takýto kvet je z pohľadu hladnej včely niečo ako zavretý bufet. V procese šľachtenia kvety „zabudnú“ na dôležité signály, ktorými komunikujú s hmyzími opeľovačmi, ako je vôňa, jemné farebné vzory („dopravné značenie“, niekedy viditeľné iba pod UV svetlom), záchytné štruktúry a charakter lupienkov (hladký alebo zamatový). Ono je to nakoniec aj dobre vidieť – skúste chvíľu postáť pri ruži, pivonke alebo tulipáne a počítajte, koľko včiel na ne priletí. 

Samozrejme, to že takéto kvety robia radosť ľuďom, je úplne v poriadku. Ak ale chceme okrem toho spraviť radosť aj včelám, čmeľom a motýľom, potrebujeme aj nešľachtené, divo rastúce a pôvodné druhy rastlín, ktoré sa nezabudli „rozprávať“ so včelami a motýľmi. 

Ako sa k takýmto rastlinám dostať?  

Najlepšou cestou je uprednostniť pôvodné lúčne druhy a osivá z overených regionálnych zdrojov. Pri nákupe sa oplatí hľadať zmesi označené ako lúčne, pôvodné, regionálne alebo určené pre opeľovače — nie bežné „kvetinové zmesi“ s okrasnými letničkami nejasného pôvodu. Vhodné sú napríklad druhy ako margaréta, chrastavec, šalvia lúčna, zvončeky, klinčeky, ďateliny, ľadenec, rebríček, pamajorán, nevädze, iskerníky, či materina dúška podľa typu stanovišťa.

Ešte lepšie je spolupracovať s odborníkmi, botanickými záhradami, ochranármi, správcami zelene alebo dodávateľmi, ktorí vedia doložiť pôvod osiva. V niektorých prípadoch možno použiť aj seno alebo zelenú biomasu z druhovo bohatej lúky v okolí, z ktorej sa semená prenesú na pripravovanú plochu. Dôležité je nebrať rastliny ani semená z chránených území a nevysádzať druhy, ktoré do daného regiónu prirodzene nepatria. 

Pri menších záhonoch môžeme pôvodné druhy pestovať aj zo semien alebo priesad od špecializovaných pestovateľov. Pomáha vyberať jednoduché, neplnokveté kvety, ideálne také, na ktorých priamo vidíme, že ich navštevujú včely, čmele, motýle alebo pestrice. Najlepší „kvet pre opeľovače“ totiž nemusí byť najväčší ani najfarebnejší v obchode — často je to obyčajná lúčna rastlina, ktorá v krajine fungovala dávno predtým, než sme začali kvety šľachtiť pre vázy a balkóny. 

Autori: entomológ Mgr. Marek Semelbauer, PhD. Ústav zoológie SAV) a botanička Mgr. Viera Šefferová, PhD. (výkonná riaditeľka