Aj obojživelníky patria medzi ohrozené živočíchy

Obojživelníky sú vo svete ľudí odpradávna spojené s rôznymi poverami, či predsudkami (žaba sedí na prameni, bozk „škaredej žabe“, postava vodníka vychádza tiež zo žaby). V skutočnosti ide o veľmi zaujímavú skupinu, ktorá má v prírode nezastupiteľné miesto. Prvú časť života prežívajú obojživelníky striktne vo vode. Ich vajíčka majú jemný obal, na suchu by sa z nich nevyliahol nový život. Preto ich kladú do vody a žubrienky, ktoré sa z nich vyliahnu, majú žiabre.  Po premene na dospelého jedinca (žabu, či mloka) dýchajú pľúcami a pomocou kože, a žijú na súši. Vtedy už nepijú vodu. Sú dravé, živia sa pohybujúcou živou korisťou (napr. červami, pavúkmi, vodnými bezstavovcami, či hmyzom). Pri love využívajú hlavne zrak, ktorý im nemusí slúžiť iba na nájdenie potravy, ale dokonca si môžu očnými buľvami pomáhať pri prehĺtaní potravy, ktorú hltajú v celku. Sami sú korisťou pre plazy, dravé a všežravé vtáky, cicavce.

„Sú tzv. poikilotermné živočíchy, majú premenlivú teplotou tela. Teplo získavajú z vody, zo vzduchu, z pôdy a slnečného žiarenia. U žiab napr. zistili telesnú teplotu od 3-  35,7 °C. V našich podmienkach na pokles teploty reagujú obojživelníky prezimovaním, pri ktorom znížia všetky svoje životné funkcie na minimum. Vyhľadajú si nezamŕzajúce vlhké úkryty, napr. dutiny v zemi, zahrabané v pôde, v bahne, alebo pod kameňmi vo vode, kde prezimujú. Na Slovensku sa vyskytuje 1 druh salamandry (salamandra škvrnitá), 5 druhov mlokov (mlok horský, hrebenatý, dunajský, karpatský a bodkovaný) a 12 druhov žiab (kunka červenobruchá a žltobruchá, hrabavka škvrnitá, ropucha bradavičnatá a zelená, rosnička zelená, skokan ostropyský, štíhly, hnedý, krátkonohý, rapotavý a zelený)“, hovorí Monika Chrenková z Inštitútu DAPHNE.

Všetky naše druhy sú  ohrozené a chránené. Za ich úbytkom je celý rad faktorov - vysúšanie mokradí, zánik vodných plôch, úprava meandrujúcich vodných tokov, znečistenie vody. Mnoho jedincov hynie pri kosení lúk a ťažbe dreva pomocou ťažkých mechanizmov. Obojživelníkom môžeme celoročne pomôcť ochranou jazier, mokradí a pramenísk. Veľkou pomocou je aj vhodne zostavené záhradné jazierko. Ochranu a význam obojživelníkov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý Inštitút DAPHNE pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Foto: skokan hnedý, Jozef Májsky

Doplňujúce informácie:

• V rámci projektu „Ecoregion SKAT“ prebieha rekonštrukcia Národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa v Čunove. Zo schátraného objektu sa stane moderné zážitkové ekocentrum, pričom sa obnoví aj jeho historická hodnota a krása. Túto aktivitu má na starosti Bratislavský samosprávny kraj. Viac informácií o priebehu a jednotlivých fázach nájdete TU.
• DAPHNE v rámci projektu pripravuje vzdelávacie programy (denné a pobytové) a exkurzie viazané na okolité územie, prírodu, miestne tradície a ľudské aktivity v krajine (poľnohospodárstvo, lesníctvo). Zapája sa aj do obsahovej tvorby expozície v čunovskom kaštieli. Viac informácií nájdete TU.