KEĎ LISTY PADAJÚ A PRÍRODA SA SPOMAĽUJE

Trnka obyčajná / Prunus spinosa

Opadavý ker dorastajúci do výšky 2-4m. Je odolná voči suchu a mrazuvzdorná. Trnka rastie napríklad v pásoch kríkov medzi poliami alebo v skupinkách kríkov na lúkach či pasienkoch, na okrajoch obcí a pod. Tieto kríky slúžia živočíchom ako ideálny úkryt už stovky rokov, pretože sú dobre „otŕňované“. Na jar sa rozžiari bielymi kvetmi a na jeseň je plná modro-čiernych bobúľ, ktoré sa kedysi používali ako liek na streptokoka, črevné a žalúdočné ochorenia a na problematickú pokožku. Ak sa zahryznete do trnky pred prvým mrazom, chuť je taká kyslá, že sa takmer nedajú jesť. Po prvom mraze však dôjde k veľkej zmene. Chuť sa stáva sladkou a bobule sa dajú použiť na najrôznejšie dobré veci – napríklad džús, želé, či víno. Vtáky tiež milujú trnky, a čakajú na mráz, aby ich začali vo veľkom jesť. Ak zbierate trnky pred zimným mrazom, nezabudnite ich pred použitím vložiť do mrazničky na niečo viac ako týždeň.

Ruža šípová / Rosa canina

Šípky sú plodmi trvalého opadavého kríka ruže šípovej / Rosa canina. Sú červenej alebo oranžovej farby a sú veľkým zdrojom vitamínu C. Okrem vitamínu C obsahujú aj ďalšie vitamíny, ako vitamín A, E a K, a sú bohaté na antioxidanty a vlákninu. Šípkový čaj patrí medzi najpopulárnejšie prostriedky na posilnenie imunity. Látky, ktoré obsahujú, napomáhajú aj pri liečbe zápalových ochorení. Okrem čaju môžeme šípky spracovať aj do marmelád, sirupov alebo usušené pridávať do zmesí bylín.  

Diviak lesný / Sus scrofa

Diviačia zver sa vyskytuje najmä v teplejších polohách vo vlhkých dubových a bukových lesoch. Samice sú v kohútiku nižšie a majú menšie očné zuby než samce. Táto zver žije väčšinou v čriedach vedených dospelou diviačicou a je aktívna v noci a za ranného a večerného šera. Cez deň odpočíva skrytá v húštinách. Medzi jej potravu patria bukvice, korienky, larvy hmyzu, drobné hlodavce, mäkkýše ale aj zdochliny. Aj keď spôsobuje škody na poľnohospodárskych plodinách, v lese prevzdušňuje pôdu a preto je užitočná. Párenie prebieha v novembri až v decembri kedy diviaky zvádzajú medzi sebou boje. Ak čriede chýba vedúca diviačica, môže prebehnúť párenie aj v iných mesiacoch. Mláďatá sú hnedej farby a pozdĺžne pásikavé. Diviačia zver sa ozýva spokojným krochkaním, kvičaním a pri intenzívnom vetre často fučí.  

Lasica hranostaj / Mustela erminea

Hranostaj je mäsožravý cicavec z čeľade lasicovitých, dorastajúci do dĺžky 24-28cm. Samica je menšia a ľahšia takmer o jednu tretinu ako samec. Vyskytuje sa najmä v lesoch, na lúkach, pri vodných tokoch a preferuje oblasti, kde má dostatok úkrytov a potravy. Potrava pozostáva hlavne z myší, potkanov, hrabošov ale aj vtákov a ich vajec. Keďže sa pohybuje v rôznych biotopoch, vie sa prispôsobiť a využiť rôzne potravové zdroje. Je dôležitou súčasťou ekosystému – reguluje populácie hlodavcov a iných malých živočíchov. Hranostaj je známy svojou charakteristickou srsťou – v lete ju má hnedú a na zimu sa mení na bielu farbu, pričom koniec chvosta ostáva po celý čas čierny. Aktívny je najmä za súmraku, tesne pred západom slnka, v zimnom období loví často počas dňa. 

Chochláč severský / Bombycilla garrulus

Zimný hosť zo severu - hniezdi na severe Škandinávie a vo východnej Európe. Na zimné obdobie sa sťahuje južnejšie - nestáva sa tak však každý rok ale vtedy, keď je ponuka potravy v oblasti hniezdiska v zime nedostatočná. Vidieť ho môžeme od konca novembra do začiatku apríla najmä v korunách stromov ako si pochutnáva na bobuľovitých plodoch, hlavne v záhradách, parkoch, ovocných sadoch. Hlasom pripomína svrlikanie lúčneho koníka, tvarom tela a spôsobom letu zas škorca. Je šedej farby avšak jeho najnápadnejší vonkajši znak je veľký chochol – podľa ktorého dostal aj rodové meno chochláč.