23 augusta, 2021 Články Nekomentované

Tlačová správa

Väčšina plazov je plne prispôsobená životu na suchej zemi. Na rozdiel od obojživelníkov majú ich vajcia pevnú škrupinu a nepotrebujú ich klásť do vody. Teplota tela plazov sa vždy prispôsobí okoliu, preto ich často môžeme zazrieť vyhrievať sa na slnečných miestach. Nájdeme ich takmer po celom svete. U nás žije 12 druhov, z toho 5 druhov jašteríc, 5 druhov hadov, korytnačka bahenná a krátkonôžka štíhla. Zimu prežívajú na tzv. zimoviskách – ide väčšinou o hromady konárov a kameňov, kopy piesku, hnoja, opustené bane a jaskyne. Počas roka ich úkryty pod koreňmi stromov, medzi kameňmi, v norách hlodavcov, či dutinách stromov chránia pred nepriateľom a pred výkyvmi teplôt a vlhkosti.

„Medzi obávané plazy patria najmä hady. Na Slovensku sa vyskytujú štyri druhy užoviek. Kým užovka obojková a užovka fŕkaná sa zdržiava najmä v blízkosti vôd, užovka hladká a naša najväčšia užovka stromová obľubuje suché lesostepné stráne. Žiadna z nich nie je jedovatá. Našim jediným jedovatým hadom je obávaná vretenica kľukatá (severná), ktorá sa u nás vyskytuje najmä v oblastiach s vyššou nadmorskou výškou. Má viacero farebných foriem, od čisto čiernej, cez hnedú, až po sivastú, s typickým tmavohnedým, až čiernym kľukatým pruhom na chrbte. Spoľahlivo ju spoznáte podľa zvisle štrbinovej zrenice, akú majú aj mačky,“ hovorí Monika Chrenková z Inštitútu DAPHNE.

Mnohé z európskych plazov čelia hrozbám spojeným s ich cieleným usmrcovaním kvôli strachu ľudí, so šírením nepôvodných druhov, či zánikom vhodných miest pre ich život. Ak chceme podporiť výskyt plazov, môžeme pre nich vytvárať vhodné zimoviská (jamy s lístím doplnené kameňmi a zakryté konármi), budovať suché múriky z kameňov, na ktorých sa môžu vyhrievať a namiesto pálenia lúčnej biomasy môžeme kopy umiestňovať na okraj lesa. Veľkou pomocou je aj vhodne zostavené záhradné jazierko. Aj deti môžu pomôcť – stačí, ak cudzokrajné korytnačky, ktoré chovajú ako domácich miláčikov, nebudú vypúšťať do prírody v prípade, že o nich stratia záujem. Tieto korytnačky predstavujú veľkú konkurenciu pre našu pôvodnú faunu. Ochranu a význam plazov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý Inštitút DAPHNE pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Doplňujúce informácie:

  • V rámci projektu „Ecoregion SKAT“ prebieha rekonštrukcia Národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa v Čunove. Zo schátraného objektu sa stane moderné zážitkové ekocentrum, pričom sa obnoví aj jeho historická hodnota a krása. Túto aktivitu má na starosti Bratislavský samosprávny kraj. Viac informácií o priebehu a jednotlivých fázach nájdete TU.
  • DAPHNE v rámci projektu pripravuje vzdelávacie programy (denné a pobytové) a exkurzie viazané na okolité územie, prírodu, miestne tradície a ľudské aktivity v krajine (poľnohospodárstvo, lesníctvo). Zapája sa aj do obsahovej tvorby expozície v čunovskom kaštieli. Viac informácií nájdete TU.
Written by Martina Brinzíková Badidová